BRUSEL - Lídri Európskej únie sa po sérii ostrých vyjadrení amerického prezidenta Donalda Trumpa ocitli pred scenárom, ktorý ešte nedávno pôsobil ako politická sci-fi. Diskusie o obrane kontinentu sa rýchlo menia: čo ak Washington prestane byť pilierom bezpečnosti?
Európa rieši otázku, ktorá sa dlho nevyslovovala nahlas
Podľa informácií, ktoré získal server Politico, sa v európskych metropolách rozbiehajú debaty, ktoré ešte pred pár rokmi považovali za nepredstaviteľné – ako sa ubrániť, ak by Spojené štáty prestali byť rozhodujúcim garantom kolektívnej obrany.
Jeden z vysokopostavených európskych predstaviteľov pre obranu opísal atmosféru rokovaní vo Washingtone slovami, ktoré neveštia nič dobré.
„Diskusie o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu s americkými úradníkmi sa stali vyslovene nepríjemné,“ uviedol pre Politico. Podľa neho rovnaké napätie preniklo aj do debát o článku 5 NATO – mechanizme, ktorý prikazuje spojencom prísť na pomoc, ak je napadnutý ktorýkoľvek člen.
Ako dodal, neistota ohľadom toho, ako by sa USA zachovali pri útoku na štáty na východnej hranici Aliancie, je dnes „príliš veľká na to, aby ju Európa ignorovala“.
Nové schémy obrany: od britskej iniciatívy po „európsky pilier“
Predstaviteľ zároveň potvrdil, že EÚ už zvažuje konkrétne kroky, ako zosúladiť svoje obranné kapacity. Na stole sú dve možnosti: väčšie zapojenie do Britmi vedenej Joint Expeditionary Force, alebo posilnenie tzv. európskeho piliera v rámci NATO – konceptu, ktorý dlhodobo presadzuje Paríž a v posledných mesiacoch si získava priazeň aj Berlína.
Súčasní aj bývalí bezpečnostní experti sa pritom zhodujú v jednom: diskusia sa už nevedie o tom, či bude musieť Európa prevziať hlavnú zodpovednosť za svoju obranu, ale kedy.
Európski lídri trénujú obrannú autonómiu
Pri očakávaní slabšej úlohy USA sa v EÚ rodia nové formy spolupráce. Najzásadnejšie rozhodnutia týkajúce sa podpory Ukrajiny dnes neraz prebiehajú v „Koalícii ochotných“, teda skupine štátov, ktoré pokračujú v pomoci Kyjevu aj bez amerického vedenia. Súčasťou tejto skupiny je aj Slovensko a Česko.
Eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius pre Politico koncom novembra uviedol, že Európa bude potrebovať aj nové mechanizmy, ktoré zabezpečia vzájomnú pomoc, ak by sa článok 5 ocitol mimo hry. „Musíme si ujasniť, aké dodatočné záruky a inštitucionálne postupy budeme potrebovať, aby sme boli pripravení,“ povedal. V budúcom roku chce predstaviť presné pravidlá kolektívnej obrany v európskom rámci.
Berlín a Paríž otvárajú aj tému jadrového odstrašenia
Vo viacerých európskych krajinách začala prebiehať doteraz tabuizovaná debata o tom, akú úlohu by mohlo zohrať francúzske jadrové odstrašenie, ak by americký ochranný dáždnik zoslabol. Nemecká politická scéna zároveň intenzívne rieši, ako znížiť strategickú závislosť od USA.
Trump pritvrdzuje: „Európa nevie, čo má robiť“
Americký prezident Donald Trump v posledných týždňoch zároveň zvýšil intenzitu kritiky na adresu Európskej únie. Označil ju za „skupinu upadajúcich národov vedených slabými ľuďmi“, ktorí podľa neho nezvládajú migráciu a nie sú schopní ukončiť vojnu na Ukrajine.
„Európa nevie, čo robiť,“ vyhlásil v rozhovore pre Politico.
Bývalý šéf európskej diplomacie Josep Borrell v reakcii na tieto výroky konštatoval, že Trump fakticky „vyhlásil Európskej únii politickú vojnu“ a odporučil európskym štátom, aby urýchlene pracovali na posilnení suverenity v čo najširšom spektre oblastí.
