USA - Niektoré výpovede malých detí sú také mrazivé, že by zahanbili aj scenáristu hororu. Či ide o otvorenú myseľ, duchovné vnímanie alebo len detskú fantáziu, rodičia po celom svete sa zhodujú – najstrašidelnejšie vety prichádzajú od detí vo veku od 3 do 7 rokov.
Sú tri hodiny ráno. Zobudí vás tichý pohyb pri posteli. V dverách stojí váš štvorročný potomok, osvetlený slabým svetlom z chodby. „Ten starý pán v mojej skrini sa pýta, či sa môže ísť hrať,“ zašepká. Všetko je, samozrejme, úplne v poriadku. Alebo nie?
Ak vám niekedy dieťa povedalo niečo, čo vám poriadne zamrazilo chrbát, nie ste sami. Niektoré deti dokážu vysloviť vety, ktoré by pokojne obstáli v duchárskom filme. Otázka znie – vidia deti niečo, čo dospelí už nedokážu, alebo ide len o výtvor ich rozvíjajúcej sa mysle?
Redakcia HuffPostu sa rozprávala s odborníkmi na detskú psychológiu aj s tými, ktorí veria v nadprirodzené javy. A zároveň priniesla výpovede rodičov a opatrovateľov, ktorým detské slová poriadne nahnali strach.
Strašidelné zobudenie od vašich ratolestí
„Moja dvojročná dcérka sa v noci zobudila s plačom, čo sa jej bežne nestáva. Keď som ju upokojila, povedala vážne: „Mami, kto je tá pani?“ Spýtala som sa, aká pani, a ona odvetila: „Tá, čo býva v mojej izbe.“ Odvtedy má nočné svetielko a viac o tom nehovorila,“ hovorí Sarah Macklinová.
„Môj syn ma raz uprostred noci zobudil so slovami, že v chodbe stojí žena, ktorá mu povedala, aby nešiel do kuchyne,“ spomína Kaila Hattisová. „Opísal ju – mala mokré vlasy a šaty s tmavými škvrnami. Keď som vyšla z izby, nikto tam nebol, no jeho stisk bol taký silný, že mi zanechal ryhy na ruke.“ Ako terapeutka vie, že deti často miešajú realitu s fantáziou, no tento príbeh ju dodnes prenasleduje.
Vidia deti duchov?
„Raz náš syn Phoenix ukázal k bazénu a spýtal sa, kto tam stojí. Opísal muža v modrej uniforme, ktorý mu máva,“ hovorí Anthony Mrocka. „Až neskôr nám došlo, že jeho starý otec – poštár – nosil rovnakú uniformu a zomrel ešte pred Phoenixovým narodením. Na podujatí s médiom Johnom Edwardom nám ten povedal: „Nečudujte sa, ak vám syn začne hovoriť, že vidí mŕtvych.‘“
Duchovná koučka Janet Rae Orthová tvrdí, že deti do šiestich rokov často rozprávajú o zosnulých príbuzných, ktorých nikdy nepoznali. „Jedno dievčatko povedalo mame, že babička sedí na terase a počúva vtáky – presne to, čo babička milovala. Iné dieťa odovzdalo mame odkaz: „Babička hovorí, že nemusíš byť smutná.“ A naozaj – žena sa v tom čase trápila, hoci to nikomu nepovedala.“
Opakovane videlo v dome muža
„Noc som strávila u kamarátky a snívalo sa mi o žene v modrom, ktorá ma ťahala cez nekonečnú horskú dráhu. Ráno sa ma jej dcérka spýtala: „Spala si dobre? Tá pani v modrom hovorila, že bola v tvojom sne.“ Až neskôr som sa dozvedela, že ju v tej izbe deti často vídali,“ opisuje Val Blairová.
Duchovný mentor John Brocas raz pomáhal rodine, kde malé dieťa opakovane videlo v dome muža.
„Keď som popísal postavu, ktorú dieťa videlo, otec stíchol. Nakoniec priznal, že aj on ju niekoľkokrát zbadal, ale bál sa o tom hovoriť. Išlo o bývalého majiteľa domu. Dieťa sa nebálo ducha, ale toho, že mu nik neverí.“
Klopanie, ktoré nebolo
„Keď som mala šesť, pravidelne nás navštevovala rodinná priateľka Mary. Raz v piatok mama prišla domov smutná, no nič nepovedala. Ráno som počula klopanie a zakričala: „Mami, teta Mary je tu!“ Nikto však nebol za dverami. Až o mesiac, na pohrebe, som pochopila, že Mary zomrela práve v ten piatok,“ opisuje Stephanie Emmanuelová.
Psychologička Cam Caswellová vysvetľuje, že detský mozog je nastavený inak. „Od narodenia sú deti naprogramované hľadať tváre a vzory – aj v tieňoch či záclonách. To, čo sa nám zdá ako duch, je často len snaha mozgu rozpoznať známe tvary,“ hovorí. Duchovná poradkyňa Amanda Lieberová má však iný názor. Podľa nej deti žijú vo „flow“ stave – teda v prirodzene otvorenom a vnímavom rozpoložení, v ktorom sú bližšie k duchovnému svetu. „Ich myseľ ešte nie je ovplyvnená spoločenskými presvedčeniami, a preto sú schopné vidieť a cítiť viac,“ tvrdí.
Ako deti rastú, ich mozog sa vyvíja – najmä časť zodpovedná za rozlišovanie reality a fantázie. Približne v ôsmich rokoch začnú lepšie chápať, čo sa deje len v ich hlave, a duchárske príbehy postupne miznú.
A čo neviditeľní kamaráti?
Viac ako polovica detí vo veku od 3 do 8 rokov má imaginárnych kamarátov. Niektorí pôsobia až príliš skutočne – rozprávajú sa, majú mená a vedia detaily, ktoré by dieťa nemalo poznať. Podľa psychológov ide často o normálny spôsob, ako sa deti učia riešiť problémy a rozvíjať empatiu. Duchovná stránka však tvrdí, že môže ísť aj o skutočné „duše“, ktoré sa s deťmi spájajú – najčastejšie ide o starých rodičov či bývalých obyvateľov domu.
Odborníci sa zhodujú – zachovajte pokoj. Deti si z reakcie rodiča berú vzor. Ak zareagujete vystrašene alebo odmietavo, budú to považovať za niečo zlé. „Zostaňte pokojní a skúmajte to spolu. Ukážte im, čo to mohlo byť – tieň, zvuk, pohyb,“ odporúča Caswellová. Lieberová dodáva, že väčšina duchovných zážitkov detí má neutrálnu alebo láskavú energiu. Ak sa dieťa cíti nepríjemne
