BRATISLAVA - Slovensko je krajina, kde sa zima dokáže zmeniť z bežnej sezóny na udalosť, ktorá ochromí dopravu, elektrické vedenia aj bežný život. V archívoch Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) a v starších záznamoch agentúry TASR sa zachovalo niekoľko období, ktoré sa zapísali do pamäti celej krajiny. Niektoré zimy prekonali rekordy, iné priniesli také množstvo snehu, že celé dediny ostali dni odrezané od sveta.
Zima 1987: kalamita, na ktorú nezabudli ani horské obce
Rok 1987 patrí k najčastejšie spomínaným extrémom. Sneženie sprevádzané silným vetrom vytváralo niekoľkometrové záveje, najmä na severnom a severovýchodnom Slovensku. Cesty boli neprejazdné dni v kuse a mnohé obce potrebovali pomoc armády. Ako uvádzajú archívne správy TASR, v niektorých častiach Oravy a Spiša bolo uzatvorených viac než sto kilometrov ciest naraz. Ale návaly snehu si užila aj Bratislava.
Zamrznutý Dunaj: keď sa zastavila aj veľká rieka
Zima 1928/1929 však nepriniesla extrémy len na vidiek či do horských oblastí. Podľa archívnych záznamov SHMÚ a dobovej tlače sa v niektorých úsekoch úplne zastavil Dunaj, keď jeho hladinu pokryl masívny ľad.
V Bratislave bolo možné pozorovať rozsiahle ľadové polia, ktoré komplikovali lodnú dopravu a vytvárali tlak na brehy. V niektorých prístavoch museli robotníci ľad rozbíjať ručne, aby zabránili poškodeniu kotviacich lodí.
Zamrznutý Dunaj sa objavuje v historických kronikách niekoľkokrát, ale práve koniec 20. rokov patrí medzi najextrémnejšie obdobia.
Zima 1962/1963: jedna z najkrutejších v modernej histórii
Zima prelomu rokov 1962 a 1963 patrí podľa SHMÚ k najtvrdším, aké Slovensko zažilo v 20. storočí.
Teploty dlhodobo klesali hlboko pod –20 °C, miestami aj k –30 °C. Sneh napadal vo veľkých množstvách a následné mrazy vytvorili silnú ľadovú vrstvu, ktorá komplikovala dopravu týždne.
V mnohých okresoch dochádzalo k výpadkom elektriny, vlakové spoje meškali celé hodiny a v niektorých horských dedinách boli zásoby privážané len s pomocou armády.
Historické záznamy TASR hovoria, že viaceré obce na severe a severovýchode boli odrezané od sveta aj viac než týždeň.
Silvester 2005: chaos na cestách a kolaps dopravy
Koncom roka 2005 zasiahlo krajinu výdatné sneženie kombinované s vetrom, ktoré blokovalo hlavné ťahy. D1 medzi Bratislavou a Trenčínom bola miestami prakticky neprejazdná. Diaľničné úseky sa premenili na kolóny, v ktorých vodiči strávili niekoľko hodín. Meteorológovia upozorňovali, že situáciu zhoršoval nárazový vietor, ktorý privieval nový sneh späť na už odhrnuté úseky.
Rok 2012: sneženie, ktoré zastavilo juh Slovenska
Juh a juhozápad krajiny, kde väčšinou nebývajú najväčšie zimné extrémy, zasiahla kalamita v roku 2012. V niektorých oblastiach napadlo vyše 40 centimetrov snehu v priebehu krátkeho času. Zima spôsobila výpadky elektriny a stovky domácností boli dočasne bez prúdu. Ako uvádza SHMÚ, jedným z problémov bol aj mokrý, ťažký sneh, ktorý lámal konáre stromov.
Tatranské biele peklo: prudké snehové javy v horách
Na severe Slovenska, najmä v oblastiach Tatier, sú výrazné extrémy časté. Horskí záchranári upozorňujú, že prudké ochladenia a víchrice dokážu spôsobiť rýchle vytváranie snehových dosiek a lavín. Špeciálne výstrahy pred lavínami sa opakujú takmer každú zimu a práve tieto extrémne javy patria medzi najnebezpečnejšie zimné fenomény Slovenska.
Spoločný menovateľ: vietor, teplotné výkyvy a nepripravené cesty
Väčšina veľkých kalamít mala jeden spoločný prvok – vietor, ktorý zo snehu robil neprekonateľné záveje. K tomu sa pridávali mrazy, ktoré komplikovali zásahy, a v niektorých prípadoch aj prudké oteplenie, ktoré vytváralo šmykľavé úseky a ľadovú krustu.
Meteorológovia pripomínajú, že takéto extrémy sa na Slovensku môžu opakovať, najmä pri súčasných výkyvoch počasia.
