ŠTOKHOLM - Švédsko oficiálne požiada o vstup do NATO, oznámila v pondelok švédska premiérka Magdalena Anderssonová. Krátko predtým sa za podanie žiadosti Švédska o členstvo v Severoatlantickej aliancii v parlamentnej rozprave vyslovila väčšina strán, informujú agentúry AFP a APA.
"Vláda sa rozhodla informovať Severoatlantickú alianciu, že Švédsko sa chce stať jej členom," povedala Anderssonová novinárom s tým, že veľvyslanec Švédska pri NATO Axel Wernhoff čoskoro túto skutočnosť oznámi Aliancii.
"Zanechávame jednu éru a vstupujeme do novej," povedala. "To najlepšie pre Švédsko a Švédov je pripojiť sa k NATO," citovala ju stanica Sky News. Žiadosť Švédska o členstvo v NATO musí jednomyseľne ratifikovať všetkých 30 členských krajín Aliancie. "Očakávame, že by to nemalo trvať dlhšie ako rok," poznamenala v tejto súvislosti predsedníčka švédskej vlády.
Už v nedeľu vyjadrila podporu pre členstvo v NATO vládnuca Švédska sociálnodemokratická strana robotnícka (SAP) premiérky Anderssonovej. "Vo Švédsku toho existuje mnoho, čo stojí za to brániť a Švédsko bude mať najlepšiu obranu v NATO," povedala šéfka vlády v pondelok v parlamente. "Konečne môžeme aj my byť členom NATO," uviedol šéf najväčšej opozičnej Umiernenej strany Ulf Kristersson.
Prihlášku do NATO podá aj Fínsko
Rozhodnutie o podaní prihlášky do NATO v nedeľu oznámilo aj Fínsko. V pondelok sa touto žiadosťou zaoberá tamojší parlament – schválenie poslancami sa považuje za formalitu.
Anderssonová na nedeľnej tlačovej konferencii v Štokholme vyhlásila, že zámer jej krajiny vstúpiť do NATO nie je namierený voči Rusku. Podľa jej slov ide o najlepší spôsob, ako zaistiť bezpečnosť Švédska v zásadne zmenenej situácii, ktorú vyvolala ruská invázia na Ukrajinu. Ako zdôraznila, na území Švédska nebudú po vstupe do Aliancie umiestňované jadrové zbrane ani budované stále vojenské základne. Rusko vníma snahu oboch severských krajín o vstup do Aliancie s veľkou nevôľou a hrozí, že podnikne protiopatrenia.
Charles Michel aj Emmanuel Macron vyjadrili podporu Švédsku
Predseda Európskej rady (ER) Charles Michel nazval pondelkové rozhodnutie švédskej vlády podať žiadosť o vstup do Severoatlantickej aliancie "rozhodnutím v prospech kolektívnej bezpečnosti a obrany". Informuje o tom americká stanica CNN.
"Tým, že Švédsko – (rovnako) ako jeho strategický partner Fínsko – podajú žiadosť o vstup do NATO, sa naša bezpečnosť ešte viac posilní," uviedol šéf ER na sociálnej sieti Twitter. Dodal, že príspevok Európskej únie k budovaniu odstrašujúcich prostriedkov NATO je čoraz dôležitejší. Oznámenie Štokholmu o podaní prihlášky do NATO plne podporuje aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, uviedol v reakcii Elyzejský palác, na ktorý sa odvolala agentúra Reuters.
Rozhodnutie víta aj Eduard Heger
Premiér Eduard Heger (OĽANO) víta oznámenie švédskej premiérky Magdaleny Anderssonovej, že jej krajina podá prihlášku do Severoatlantickej aliancie (NATO). Uviedol to na sociálnej sieti. Deklaroval podporu prijatia Švédska aj Fínska do Aliancie. Hovorí o posilnení ochrany nášho kontinentu.
"Napriek tomu, že Švédsko a Fínsko si desaťročia zakladali na neutralite, ruská invázia ich donútila toto rozhodnutie prehodnotiť. Bezpečnosť ich občanov zoči voči hrozbe z Moskvy je totiž na prvom mieste," skonštatoval Heger.
Turecko nebude hlasovať za rozšírenie NATO o Švédsko a Fínsko
Turecká vláda nebude súhlasiť s členstvom Švédska a Fínska v Severoatlantickej aliancii, povedal v pondelok turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Informuje o tom agentúra AFP. "Nepovieme 'áno' tomu, aby sa (krajiny), ktoré uplatňujú sankcie voči Turecku, pripojili k bezpečnostnej organizácii NATO," povedal turecký prezident, pričom oba severské štáty opäť obvinil, že nezaujali dostatočne jasný postoj proti terorizmu.
Švédsko v roku 2019 prestalo dodávať zbrane do Turecka pre jeho vojenské operácie v susednej Sýrii, pripomína AFP. Štokholmu aj Helsinkám Erdogan navyše odkázal, že ich delegácie sa nemusia obťažovať cestovať do Ankary v snahe zmeniť jej postoj, píše denník The Guardian. Erdogan ďalej označil Švédsko za "liaheň" teroristických organizácií. Teroristi sú podľa Erdogana aj medzi poslancami v švédskom parlamente.
Turecko predtým v pondelok obvinilo Švédsko a Fínsko, že odmietli vydať desiatky podozrivých "teroristov". Helsinki a Štokholm za posledných päť rokov odmietli 33 žiadostí Ankary o vydanie, uviedli zdroje z tureckého ministerstva spravodlivosti pre tlačovú agentúru Anadola. Ankara žiada severské krajiny o vydanie jednotlivcov, ktorí sú obvinení z väzieb na kurdských militantov alebo z príslušnosti k hnutiu spájanému v Turecku s pokusom o zvrhnutie prezidenta Erdogana v roku 2016.
Turecký prezident minulý piatok povedal, že Fínsko a Švédsko sú "ako penzión pre teroristické organizácie". Zároveň vyjadril nesúhlas s ich členstvom v NATO. Podľa analytikov ide o taktiku Ankary na získanie ústupkov od členských štátov Aliancie, vysvetľuje AFP. Turecko kritizuje Fínsko a najmä Švédsko za prejavy zhovievavosti voči Strane kurdských pracujúcich (PKK), ktorá je na zozname teroristických organizácií Európskej únie. Táto strana bojuje proti tureckému štátu od roku 1984.
Rakúsko neplánuje vstúpiť do NATO
Rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg v pondelok vyhlásil, že jeho krajina neplánuje vstúpiť do Severoatlantickej aliancie. Vyjadril sa tak na margo krokov Švédska a Fínska, ktoré ohlásili, že v krátkej dobe si chcú podať prihlášku do NATO. Informuje o tom agentúra DPA.
"Máme celkom odlišnú geografickú situáciu. Máme úplne iné dejiny a myslím si, že toto treba skrátka brať do úvahy," povedal Schallenberg novinárom v Bruseli na okraj stretnutia ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ.
Schallenberg zároveň zdôraznil, že to neznamená politickú neutralitu Rakúska. "V agresívnej vojne neexistuje nijaká neutralita," povedal v súvislosti s ruskou ofenzívou na Ukrajine. "Zastávame veľmi jasnú pozíciu, podporujeme všetky sankcie (voči Rusku) a z našej strany robíme, čo môžeme, čo sa týka podpory," povedal.
Na otázku, či je možné zaistiť bezpečnosť Rakúska aj bez členstva v NATO, Schallenberg uviedol, že jeho krajina plánuje navýšiť investície do oblasti bezpečnosti. Šéf rakúskej diplomacie ďalej poznamenal, že "svet nie je taký priateľský, ako by sme si možno želali", a je potrebné si to uvedomiť. Dodal, že existujú štáty, ktoré sú pripravené v záujme presadzovania svojich záujmov použiť aj vojenskú silu.
Fínsko a Švédsko by mali byť prijaté do NATO čo najskôr
Spojené kráľovstvo v pondelok privítalo rozhodnutie Fínska a Švédska podať si žiadosť o prijatie do Severoatlantickej aliancie. Tieto severské krajiny by podľa Británie mali byť do NATO prijaté "čo najskôr". V pondelok to vyhlásila šéfka britského rezortu diplomacie Liz Trussová, informuje agentúra AFP. "Spojené kráľovstvo silne podporuje žiadosť Fínska a Švédska o členstvo v NATO," uviedla Trussová vo vyhlásení s tým, že vstup týchto dvoch krajín do Aliancie posilní kolektívnu bezpečnosť Európy.
