BRATISLAVA - Progresívne Slovensko vedie, koaličné strany Hlas a SNS si po dvoch rokoch vlády udržali v priemere len štvrtinu verných voličov. Hlas sa pritom dostáva na úroveň podpory ako má SaS. Vyplýva to z aktuálneho volebného modelu agentúry NMS Market Research Slovakia, ktorý ukazuje priepastné rozdiely v porovnaní s voľbami v roku 2023.
V prípade, že by sa parlamentné voľby konali na prelome novembra a decembra, vyhralo by ich hnutie Progresívne Slovensko so ziskom 22,6 percent. Ide medzimesačný pokles o 0,6 p.b. Je to úroveň podpory, ktorú hnutie dosahovalo na jar tohto roka. Ukazuje to prieskum NMS Market Research Slovakia. Na druhom mieste by sa umiestnil Smer-SD, ktorý by získal podporu 18,3 percenta a to vďaka nárastu o 2 p.b. v porovnaní s novembrovým ziskom. Za Smerom-SD nasleduje hnutie Republika. Medzimesačne jeho podpora poklesla o 0,2 p.b. a v aktuálnom volebnom modeli má 11,9 percenta.
Už druhý mesiac po sebe by sa na štvrtom mieste umiestnilo hnutie Slovensko, tentoraz so ziskom 7,6 percenta. To je v porovnaní s predchádzajúcim meraním mierny pokles o 0,7 p.b. Strana Hlas-SD pokračuje v trende poklesu podpory a podľa aktuálneho volebného modelu by získala podporu 6,5 percenta voličov, čo je medzimesačný pokles o 1 p.b. Tesne za ňou nasleduje Sloboda a solidarita so 6,3 percentami, čo je totožný zisk ako v novembri. Demokrati sa so ziskom 5,9 percenta prvýkrát priblížili k hranici 6 percent (+0,6 p.b.) a KDH s 5,3 percentami aj tento mesiac potvrdzuje výsledok tesne nad hranicou potrebnou na vstup do parlamentu.
Pod touto hranicou, ale stále s možnosťou a volebným potenciálom dostať sa do parlamentu, by skončilo hnutie SME RODINA s 3,9 percentami a Maďarská aliancia s 3,7 percentami. Pod hranicou 3 percent sa už dlhšiu dobu nachádza vládna SNS, ktorá by v aktuálnom volebnom modeli získala podporu 2,2 percenta.
Deklarovaná volebná účasť je na úrovni 60,2 percenta, čo je medzimesačný pokles o 1,7 p.b.
Hlas-SD vs SaS
"Aktuálny volebný model nám vďaka jeho výsledkom ponúka unikátne porovnanie dvoch subjektov na slovenskej politickej scéne, ktoré by nám pred rokom či dvoma pripadalo úplne nepredstaviteľné. Len 0,2 percentuálneho bodu delí od seba dve strany: Hlas-SD a Slobodu a solidaritu. Pri bližšom pohľade na tieto dva subjekty dokážeme nájsť ešte jednu podobnosť - sú to jediné dve parlamentné strany, ktoré od volieb v roku 2023 vymenili svojho predsedu. Dokonca sa jednalo o odchod otca-zakladateľa - obaja sa po čase stali čestnými predsedami svojich politických detí. Ale tam sa podobnosť týchto dvoch subjektov končí," hovorí politický analytik NMS Market Research Slovakia Mikuláš Hanes.
Podľa jeho slov je však pre SaS kľúčovým fakt, že hoci si pod vedením nového predsedu udržala od volieb len necelú polovicu svojich voličov, dokázala tento odliv kompenzovať ziskom od iných politických strán a už dlhodobo sa drží nad hranicou 6 percent a navyšuje svoj volebný potenciál.
Hanes pripomína, že strana Hlas-SD vymenila svojho predsedu o 10 týždňov neskôr po tom, čo bol jej zakladateľ Peter Pellegrini zvolený za prezidenta. "Podobne ako pri SaS, aj tu padla voľba na ministra, konkrétne ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Ten síce dostal stranu v lepšej politickej kondícii s podporou 15 percent, avšak v oveľa zložitejšej situácii. Vládne angažmá prináša neporovnateľný tlak na podporu politického hnutia v porovnaní s pobytom v opozícii. A z histórie dobre vieme, že ak má niektorý premiér tendenciu postupne politicky upozaďovať svojich koaličných partnerov, tak je to práve Robert Fico. Pod vedením Matúša Šutaja Eštoka sa strana Hlas-SD stala o niečo ráznejšou a menej stredovou, konsenzuálnou politickou stranou," opisuje analytik, podľa ktorého sa tento fakt odrazil aj na skladbe elektorátu Hlasu-SD. Ten sa podľa jeho slov vo voľbách na jeseň 2023 skladal zo sklamaných voličov vtedajšej vládnej koalície, najmä hnutí OĽaNO a SME RODINA, ale združoval aj bývalých voličov Smeru-SD, ktorí v Petrovi Pellegrinim videli budúcnosť sociálno-demokratickej politiky.
"Rok a pol od nástupu Matúša Šutaja Eštoka na post predsedu Hlasu-SD musíme konštatovať, že podľa aktuálnych dát opustila Hlas-SD značná časť z obidvoch vyššie spomínaných voličských skupín. To by samo o sebe nebol problém, ak by dokázal Hlas-SD tieto odchody voličov nahradiť príchodom nových podporovateľov. Na to však doteraz nenašiel recept a spolu s SNS je tak subjektom, ktorý za dva roky od parlamentných volieb prišiel o najväčší podiel podpory," dodáva Hanes.
Porovnanie s voľbami 2023
Progresívne Slovensko si v porovnaní s voľbami na jeseň 2023 dokázalo udržať tri štvrtiny svojich voličov. Ďalších získalo od SaS, Demokratov, hnutia Slovensko a Hlasu. "Najviac bývalých voličov PS odišlo k SaS, Demokratom a hnutiu SLOVENSKO," vyplýva z analýzy.
Menej úspešný v udržaní voličov je podľa analytika Smer-SD, zachoval si ich iba dve tretiny. Najviac jeho voličov odišlo k hnutiu Republika a medzi nerozhodnutých. "Tento úbytok sanoval najmä voličmi Hlasu-SD a SNS," opisuje. Strane Hlas-SD sa podarilo udržať iba tretinu ich voličov z jesenných volieb v roku 2023, pričom sklamaní voliči tejto strany išli najmä k Smeru-SD, ale rovnaká časť patrí medzi nerozhodnutých. Značná časť momentálne podporuje aj PS alebo Republiku. "Hlasu-SD sa prakticky nepodarilo načerpať nových voličov, v menšej miere ho začali podporovať sklamaní voliči jeho koaličných partnerov," uvádza analytik.
Hnutie OĽaNO si aj po premenovaní udržalo takmer polovicu svojich voličov z jesene 2023. "Sklamaní voliči hnutia sa rozpŕchli medzi všetky opozičné strany, najviac z nich momentálne podporuje PS," vidí Hanes a dodáva, že rovnako hnutie SLOVENSKO dokáže oslovovať sklamaných voličov všetkých parlamentných strán - koaličných aj opozičných. "Kresťanskí demokrati sú na tom o niečo lepšie, podarilo sa im zachovať dve tretiny svojich voličov, avšak až desatina z ich bývalých voličov momentálne patrí medzi nerozhodnutých," hovorí Hanes s tým, že KDH oslovilo sklamaných voličov SNS a Hlasu, ale aj OĽaNO.
SaS prešla značnou obmenou elektorátu, zachovala si necelú polovicu svojich voličov z jesene 2023. Značná časť bývalých voličov tejto strany prešla k PS a Demokratom, necelá desatina je však momentálne medzi nerozhodnutými voličmi. Naopak, SaS dokázala podľa analytika naberať nových voličov od PS a hnutia SLOVENSKO a oslovovala aj voličov mimoparlamentných strán.
"Hnutie Republika sa do parlamentu nedostalo a preto pri náraste jeho podpory nie je ničím prekvapujúcim, že sa im podarilo zachovať 9 z 10 voličov spred 2 rokov," uvádza alanytik s tým, že nových voličov čerpali najmä zo sklamaných voličov koaličných strán Smer, Hlas a SNS, avšak časť voličov dokázali prebrať aj KDH a hnutiu SLOVENSKO.
Prieskum nemá zadávateľa, agentúra NMS ho zrealizovala na vlastné náklady. Zber dát prebiehal online cez National Sample v čase od 28. 11. – 02. 12. 2025. Reprezentatívnu vzorku tvorí populácia SR vo veku nad 18+ rokov, prieskumu sa zúčastnilo 1 006 respondentov.
