BRATISLAVA - Tak toto mnohých nepoteší. Ministerstvo zdravotníctva v súvislosti s budúcoročnou minimálnou mzdou dalo do pripomienkového konania návrh zákona, podľa ktorého by sa zaviedli minimálne zdravotné odvody. Tento krok by sa však najviac dotkol zamestnancov pracujúcich na čiastočný úväzok, či v chránených dieľňach. Rezort zdravotníctva má však k celej veci vlastný postoj. Čo na to odborník na dane a odvody Jozef Mihál?
Celé sa to začalo koncom júla tohto roku. Ministerstvo zdravotníctva totiž predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely zákona, ktorá by upravovala viacero aspektov zdravotného poistenia a zdravotných poisťovní. V posledných hodinách však najviac rezonuje jeden - a ten by zaviedol tzv. minimálny vymeriavací základ zdravotného poistenia. Ten by sa mal odvíjať od budúcoročnej minimálnej mzdy na úrovni 700 eur v hrubom. Rezort zdravotníctva by tak zaviedlo, že minimálne poistné, ktoré by si zamestnanci museli zaplatiť, by bolo 98 eur. Je to podľa zákona 14 percent zo 700 eur ako vymeriavacieho základu.
Archívne VIDEO Nová koncepcia zdravotnej starostlivosti je Lengvarského fikcia, hovorí Drucker
"Vo vzťahu k zákonu o zdravotnom poistení ide predovšetkým o úpravu vzťahov v systéme verejného zdravotného poistenia, najmä pravidiel pri zmene zdravotnej poisťovne s cieľom obmedziť na minimum tzv. podvodné prepoistenia. Zároveň sa v tomto článku zavádza doposiaľ absentujúci minimálny základ zamestnanca pre odvod poistného, zabezpečuje sa prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých účastníkov systému verejného zdravotného poistenia a navrhujú sa prijať nové administratívne pravidlá ohľadom uhrádzania zdravotnej starostlivosti v SR pre žiadateľov o azyl," píše sa v návrhu zákona.
Boj proti špekulantom
Podľa rezortu totiž v prípade zamestnancov neexistuje žiaden minimálny vymeriavací základ, ktorý by tento problém upravoval. "Zamestnancovi postačuje akýkoľvek čiastkový úväzok na to, aby uhrádzal poistné na verejné zdravotné poistenie zo sumy reálne vyplatenej z tohto úväzku. Kvôli tomuto nedostatku dochádza k špekulatívnym uzatváraniam pracovných pomerov (napr. úväzok 1/10 a pod.), tieto osoby platia mesačne poistné na úrovni niekoľko eur a majú zabezpečené verejné zdravotné poistenie (ak by nemali žiaden úväzok a boli by dobrovoľne nezamestnaní, vznikla by im povinnosť platiť poistné na úrovni minimálnej výšky odvodu, čo je pre rok 2022 suma 79,31 eur mesačne)," ozrejmil predkladateľ v návrhu. Inými slovami - ak príjem zamestnanca nedosiahne úroveň minimálneho vymeriavacieho základu, zamestnanec bude musieť odviesť poistné na verejné zdravotné poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu. Povinnosť zamestnávateľa odvádzať poistné sa nemení.
V prípade, ak by sa návrh zákona schválil a začal by platiť od nového roka, najviac by sa dotkol práve nízkopríjmových skupín osôb, ako sú zamestnanci na čiastočný úväzok či pracovníci v chránených dielňach. Tí väčšinou nemajú ani príjem blížiaci sa k minimálne mzde. Ak by napríklad mamička na čiastočnom úväzku zarobila mesačne 400 eur, musela by si doplatiť sumu do minimálneho vymeriavacieho základu. V tomto prípade: 700-400 je 300 eur a 14 percen z toho je 42 eur. Minimálny vymeriavací základ sa nemá vzťahovať na zamestnanca, ktorý je zároveň poistencom štátu (napr. poberateľ dôchodku).
Mihál: Je to absurdné!
Podľa odborníka na dane a odvody Jozefa Mihála je navrhovaná legislatívna úprava likvidáciou práce na čiastočný úväzok. Poukázal aj na to, že návrh zákona počíta so zrušením odpočítateľnej položky pri zdravotných odvodoch. "Tento návrh znamená zásadné zvýšenie odvodov zamestnancov pracujúcich na kratší pracovný čas alebo na dohody. Navyše to bude znamenať zníženie nového daňového bonusu na deti pri kratších úväzkoch. A to postihne najmä ženy pracujúce na čiastočné úväzky, osamelé matky či pracujúcich invalidov," napísal vo svojom komentári pre portál hnonline.
Poukázal aj na príklad, ako sa navrhovaná novela zákona dotkne ľudí v praxi. Ak totiž žena popri deťoch pracovala len na čiastočný úväzok, zarobila hrubú mzdu 350 eur, platila odvody len na sociálne poistenie a jej čistý príjem bol 317 eur. "Po zrušení odpočítateľnej položky a zavedení minimálneho základu vo výške 700 eur zaplatí navyše aj zdravotné odvody 63 eur a presne o týchto 63 eur klesne jej čistý príjem – na 254 eur. Ak má napríklad tri malé deti, dnes dostáva daňový bonus 141 eur. Od januára dostane bonus už len 86 eur. Na deti tak dostane o 55 eur menej. Celkovo jej čistý príjem z práce na polovičný úväzok pri hrubej mzde 350 eur klesne o 118 eur!" upozornil Mihál.
Nový návrh v prípade schválenia negatívne nezasiahne len matky pracujúce na čiastočný úväzok, ktoré sú častokrát samoživiteľkami a majú jediný príjem. Ale aj osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré pracujú na kratší pracovný čas, či opatrovateľov, ktorí sa snažia privyrobiť si napríklad prácou na dohodu. "Je likvidačný voči zamestnancom, pracujúcim na čiastočné úväzky a mnohých donúti ísť radšej na úrad práce. Potom nebudú platiť žiadne odvody, naopak, zaťažia sociálny systém a odvody bude za nich platiť štát. Zásadne protestujem. Namiesto toho, aby sme náš daňovo-odvodový systém ladili smerom k zvýhodneniu tých, čo z objektívnych príčin menej zarábajú, ale pracovať chcú, zvyšujeme daňovo-odvodové zaťaženie práve im. To je neprípustné," dodal vzápätí daňový odborník.
Poukázal aj na ďalšiu bizarnú situáciu. Vláda sa totiž pri svojom vzniku v Programovom vyhlásení zaviazala, že bude podporovať "zvýšenie majetkových daní z nehnuteľností kompenzované znížením daňovo-odvodového zaťaženia nízkopríjmových skupín obyvateľstva vrátane posilnenia odpočítateľnej položky pre nízkopríjmových.“ Týmto krokom si však, naopak, odporujú.
