LONDÝN - Vo svete, kde človek hľadá elixír mladosti v krémoch a tabletkách, sa riešenie možno ukrýva tam, kde by ho nik nečakal – v ľadových vodách Arktídy. Vedci odhalili, že práve veľryba grónska, najdlhšie žijúci cicavec planéty, má v sebe biologický mechanizmus, ktorý dokáže spomaliť starnutie buniek a chrániť ich pred časom.
Veľryba grónska je jedným z najfascinujúcejších živočíchov Zeme – nielen svojou obrovskou veľkosťou, ale aj schopnosťou odolávať starnutiu. Niektoré jedince sa dožívajú viac ako dvesto rokov, pričom zostávajú vitálne, bez známok rakoviny či degenerácie, ktorá postihuje väčšinu živých tvorov. Dlhé desaťročia zostávalo jej tajomstvo neodhalené – až doteraz.
Prelomové zistenia vedcov
Nový výskum publikovaný v prestížnom časopise Nature prináša prelomové zistenia. Tím biológov z University of Rochester pod vedením profesorky Very Gorbunovej objavil, že za výnimočnou dlhovekosťou veľrýb stojí špeciálny proteín aktivovaný chladom – CIRBP (cold-inducible RNA-binding protein). Tento proteín sa aktivuje, keď teplota klesne, a výrazne zlepšuje schopnosť buniek opravovať poškodenú DNA.
Zjednodušene povedané, veľryby majú v tele mechanizmus, ktorý neustále „opravuje“ ich genetický materiál a tým chráni telo pred následkami starnutia. V chladnom prostredí produkujú až stonásobne viac CIRBP ako ľudia, čo im umožňuje prežívať v extrémnych podmienkach bez poškodenia tkanív.
Rovnaký efekt aj pri inom druhu
Vedci túto teóriu otestovali aj v laboratóriu. Keď zvýšili hladinu CIRBP v ľudských bunkách, dokázali opraviť dvojnásobné množstvo poškodení DNA v porovnaní s normálom. Rovnaký efekt sa potvrdil aj u ovocných mušiek – ich životnosť sa predĺžila a bunky lepšie odolávali stresu aj žiareniu.
„Dlho sme si mysleli, že ľudské bunky majú v opravovaní DNA biologické maximum. Veľryba grónska nám však ukazuje, že to nie je pravda,“ vysvetľuje Gorbunová. Tím sa teraz pokúša zistiť, či by bolo možné podobný mechanizmus aktivovať aj u človeka – buď vystavením chladu, alebo pomocou špeciálnych látok, ktoré stimulujú tvorbu CIRBP.
Revolúcia v medicíne
Experimenty pokračujú na laboratórnych myšiach so zvýšenou hladinou tohto proteínu, pričom vedci sledujú, ako to ovplyvní ich dĺžku života a regeneráciu tkanív. Zároveň skúmajú, či otužovanie, studené sprchy alebo krátke ponorenie do ľadovej vody môžu prirodzene podporiť produkciu CIRBP aj v ľudskom tele.
Ak by sa potvrdilo, že chlad dokáže aktivovať tento „ochranný proteín“, mohlo by to znamenať revolúciu v medicíne – od spomalenia starnutia cez regeneráciu orgánov až po nové prístupy v prevencii rakoviny. Niektorí odborníci však varujú pred unáhleným optimizmom. Podľa biológa Gabriela Balmusa z University of Cambridge je u človeka potrebné hľadať rovnováhu medzi opravným mechanizmom buniek a prirodzenými biologickými limitmi. Prílišná aktivita proteínu by totiž mohla spôsobiť aj neželané účinky, napríklad nekontrolované množenie buniek.
Aj keby sme sa len priblížili schopnostiam veľrýby grónskej, išlo by o zásadný pokrok. Štúdium jej DNA môže prispieť k pochopeniu procesov starnutia, regenerácie a odolnosti voči chorobám, ktoré sužujú ľudí v starobe. Veľryba grónska tak zostáva nielen symbolom sily a odolnosti, ale aj živým dôkazom, že príroda stále ukrýva odpovede, ktoré môžu zmeniť náš pohľad na život – aj na smrť.
