LONDÝN - Patril medzi najinteligentnejších ľudí planéty a celý život hľadal odpovede na otázky, ktoré presahujú hranice nášho chápania. Keď sa Stephena Hawkinga spýtali, či verí v Boha, neuhýbal. Jeho reakcia bola jednoduchá – no zároveň úplne zmenila pohľad na život, smrť a vesmír.
Stephen Hawking, svetoznámy teoretický fyzik, kozmológ a autor bestsellerov, sa počas svojho života často stretával s otázkami o viere, Bohu a posmrtnom živote. Ako informuje Unilad, Hawking bol človek, ktorý celý život skúmal zákony vesmíru, sa k téme postavil racionálne, no s pokorou.
Ako vnímal Boha a náboženstvo?
V jednej zo svojich posledných kníh Brief Answers to the Big Questions (Krátke odpovede na veľké otázky) otvorene prehovoril o tom, ako vníma Boha a náboženstvo. „Po stáročia sa verilo, že ľudia ako ja, postihnutí chorobou, žijú pod Božou kliatbou,“ napísal. „Možno som tam hore niekoho nahneval, ale radšej verím, že všetko sa dá vysvetliť inak – zákonmi prírody.“
Hawking dodal, že ak človek verí vo vedu, verí aj v to, že existujú určité zákony, ktoré platia bez výnimky. „Ak chcete, môžete povedať, že tieto zákony sú dielom Boha – ale to je skôr definícia Boha, nie dôkaz jeho existencie,“ vysvetlil.
Úvahy o posmrtnom živote
Fyzik neskôr rozvinul svoje úvahy aj o posmrtnom živote: „Každý z nás je slobodný veriť, čomu chce, ale podľa mňa je najjednoduchšie vysvetlenie to, že Boh neexistuje. Nikto nestvoril vesmír a nikto neriadi náš osud. Z toho vyplýva hlboké poznanie – pravdepodobne neexistuje ani nebo, ani posmrtný život. Máme len tento jediný život, v ktorom môžeme obdivovať veľkolepý dizajn vesmíru – a za to som nesmierne vďačný.“
Hawkingovi diagnostikovali amyotrofickú laterálnu sklerózu (ALS) v roku 1963, keď mal len 21 rokov. Lekári mu dávali dva roky života. Napriek tejto predpovedi prežil viac než päť desaťročí, stal sa symbolom ľudskej vytrvalosti a prekonal všetky hranice – vedecké aj osobné. Jeho telo postupne ochrnulo, no vďaka pokročilému systému komunikácie, ktorý reagoval na pohyb jeho líca, dokázal pokračovať v práci aj v prednáškach. Keď zomrel v roku 2018 vo veku 76 rokov, stal sa najdlhšie žijúcim pacientom s ALS v histórii.
