LONDÝN – To, čo kedysi znelo ako sci-fi, sa pomaly mení na realitu. Vedci po celom svete sa snažia vypestovať skutočné ľudské zuby priamo v laboratóriu – a prvé prelomové výsledky už prinášajú nádej, že bolestivé zákroky u zubára raz skončia.
V súčasnosti je náhrada zuba zdĺhavý proces: chirurgicky sa zavádza titánový skrutkový implantát, ktorý musí po mesiacoch zrastu s kosťou niesť umelú korunku. Ako informuje na svojom webe CNN, výskumníci však hľadajú spôsob, ako nahradiť chýbajúce zuby skutočnými biologickými – vypestovanými zo živých buniek.
Jednou z priekopníčok tohto výskumu je Ana Angelova Volponi z King’s College v Londýne, ktorá sa problematike venuje už takmer 20 rokov. V roku 2013 bola súčasťou tímu, ktorému sa podarilo vypestovať zub z ľudských a myších buniek. Tento rok dosiahla ďalší prelom – vyvinula nové prostredie, takzvaný hydrogélový scaffold, ktorý vernejšie napodobňuje podmienky rastu zubov v ústach.
Náhrada buniek myší ľudskými
„Je to ako tripod – dve skupiny buniek spolu komunikujú a tretím pilierom je prostredie, v ktorom tento proces prebieha,“ vysvetľuje Volponi. Práve vďaka novému hydrogélu dokázali vedci lepšie napodobniť prirodzené prostredie zubnej štruktúry a vytvoriť „zárodky zubov“, ktoré sa po vložení do myši vyvinuli do štruktúry s koreňmi a zubnou sklovinou.
Výzvou zostáva nahradiť embryonálne myšie bunky dospelými ľudskými bunkami. Ak sa to podarí, podľa Volponi by mohli vzniknúť dve cesty: buď sa vypestuje mladý zub, ktorý sa vloží do prázdneho zubného lôžka a dorastie priamo v ústach, alebo sa zub vypestuje celý a následne chirurgicky implantuje.
Reálne zuby namiesto implantátov
Biologický zub vypestovaný z buniek pacienta by mal obrovské výhody. Telo by ho prijalo bez zápalu, bez rizika odmietnutia, a čo je najdôležitejšie – správal by sa ako skutočný zub. Na rozdiel od umelých implantátov by mal citlivosť aj pružnosť, ktorú prirodzený chrup ponúka. Podľa Vítora C. M. Nevesa z Univerzity v Sheffielde je práca Volponiovej zásadná: „Jej výskum rieši kľúčový faktor, vytvorenie prostredia, ktoré umožní regeneráciu celého zuba. Čím viac vedcov sa do tohto vývoja zapojí, tým skôr bude táto technológia dostupná.“
Na podobnom výskume pracujú aj iné tímy. Katsu Takahashi z nemocnice Kitano v japonskej Osake testuje protilátkovú liečbu, ktorá má u ľudí podporiť rast nových zubov – klinické testy už prebiehajú a výsledky by mohli byť známe do konca desaťročia. V USA, na Tufts University, sa tím vedený Pamelou Yelick pokúsil vypestovať zuby z ľudských a prasačích buniek – úspešne vznikli v ústach ošípaných. Vedci dúfajú, že čoskoro dokážu rovnaký proces spustiť priamo v ľudskej čeľusti, bez použitia zvieracích buniek.
Ďalší prelom prichádza z University of Washington, kde Hannele Ruohola-Baker a jej tím pestujú zubnú dreň zo stem buniek z darovaných zubov múdrosti. Cieľom je presne pochopiť proces vývoja ľudského zuba a zopakovať ho v laboratóriu. Podľa Ruohola-Baker môžu byť výsledky dostupné pre pacientov už v dohľadnej dobe: „Hoci klinické využitie si ešte vyžiada čas, tempo vývoja v tejto oblasti sa zrýchľuje. Biologická oprava alebo výmena zubov sa môže stať realitou v priebehu najbližšej dekády.“
