LONDÝN - Desaťročia sa ľudom hovorilo, že stravovanie sa po grécky je zlatým štandardom pre dobré zdravie. No doktor Michael Aziz, internista a autor knihy Nestarnúca revolúcia, tvrdí, že sme sa mali od začiatku zamerať skôr na Paríž.
„Francúzska diéta víťazí v každej kategórii,“ povedal Aziz pre denník New York Post a uviedol presvedčivý prípad, prečo by čerstvý syr fromage mohol poraziť fetu, ak ide o udržanie štíhlej línie a dlhší život. „Myšlienka, že stredomorská diéta je ideálna, pochádza zo štúdie Siedmich krajín, ktorá ukázala, že diéty s nízkym obsahom nasýtených tukov môžu predchádzať srdcovým chorobám,“ vysvetlil Aziz, hoci on tomu neverí. Tvrdí, že štúdia si vyberala krajiny podľa vlastného uváženia a zámerne vynechala miesta ako Francúzsko a Švajčiarsko, kde sú nasýtené tuky bežnou súčasťou stravy, aj keď výskyt srdcových ochorení je tam prekvapivo nízky.
V dôsledku toho sa podľa Aziza verejnosť odvrátila od masla a syra a prijala grécky spôsob stravovania, krok, ktorý podľa neho nebol správny. „Bez pochýb, stredomorská diéta je skvelá. Je bohatá na zeleninu, ovocie a celozrnné produkty, presnejšie sedem až jedenásť porcií denne,“ povedal Aziz. „Ale štúdia Siedmich krajín bola zameraná na farmárov, ktorí boli fyzicky aktívni a celé hodiny pracovali na poliach, čím spálili tie prebytočné kalórie z pečiva,“ dodal.
Mliečne výrobky na dennej báze
Aziz trvá na tom, že stredomorská diéta nezodpovedá nášmu sedavému životnému štýlu a môže viesť k priberaniu, dokonca ju podľa britského portálu The Daily Star nazýva nebezpečnou diétou pre každého, kto sa snaží schudnúť. A čo vravia detaily? „Francúzska diéta je lepšia pre našu hmotnosť,“ povedal Aziz. Stačí sa pozrieť na čísla. Celosvetovo sa Gréci umiestnili na 43. mieste v miere obezity, zatiaľ čo Francúzi sú až na 143. mieste, čo je jeden z najnižších výsledkov na svete. Aziz verí, že tajomstvo spočíva v kontrole porcií, ktorá podľa neho pomáha udržiavať príjem kalórií pod kontrolou bez nutnosti prísnych diét. „Francúzska diéta kladie dôraz na menšie porcie a pomalé jedenie, čo vedie k lepšiemu tráveniu a nižšiemu príjmu kalórií,“ vysvetlil Aziz.
Naopak, stredomorská diéta podľa neho obsahuje väčšie porcie olivového oleja, orechov a celozrnných produktov, čo podľa neho môže viesť k prejedaniu sa. „Je jednoduché zjesť sedem až jedenásť porcií celozrnného chleba denne v podobe sendvičov, ako to býva pri stredomorskej diéte, ale nikdy som nevidel nikoho zjesť sedem až jedenásť croissantov za deň,“ povedal Aziz. „Francúzska diéta zahŕňa viac plnotučných mliečnych výrobkov ako syr a jogurt, ktoré poskytujú vápnik a vitamín D,“ uviedol. „Tieto živiny sú skvelé pre zdravie kostí.“ Aziz tiež tvrdí, že francúzska diéta je lepšou voľbou pri znižovaní rizika rakoviny hrubého čreva. „Stredomorská diéta obmedzuje mliečne výrobky,“ uviedol Aziz. Tiež poukázal na to, že vo Francúzsku je diagnostikovaných 22 prípadov rakoviny hrubého čreva na 100-tisíc obyvateľov, zatiaľ čo v Grécku toto číslo stúpa až na 149-tisíc.
Víno k jedlu
Obe diéty podporujú miernu konzumáciu červeného vína, no Aziz upozorňuje, že Francúzi si ho zvyčajne vychutnávajú spolu s jedlom. „To znižuje nadmerný príjem alkoholu a zlepšuje vstrebávanie polyfenolov z potravy,“ povedal. Polyfenoly sú rastlinné zlúčeniny známe svojimi antioxidačnými vlastnosťami, ktoré pomáhajú neutralizovať škodlivé voľné radikály v tele. „Pitie vína s jedlom znižuje prudké výkyvy hladiny cukru v krvi a zlepšuje trávenie,“ dodal Aziz. Aj keď výskum naznačuje, že mierna konzumácia vína môže prinášať určité zdravotné výhody, nadmerné pitie alkoholu môže viesť k vážnym problémom, vrátane dlhodobého poškodenia mozgu, srdca, pečene a zvýšeného rizika vzniku rakoviny. Je preto dobré obmedziť príjem vína na dva 150 ml poháre denne pre mužov, zatiaľ čo ženy by mali zostať pri jednom pohári denne.
Na mäse záleží
„Francúzska diéta zahŕňa viac kvalitného mäsa, vrátane vnútorností ako pečeň, ktoré sú bohaté na železo, vitamíny skupiny B a ďalšie esenciálne živiny,“ povedal Aziz. „Stredomorská diéta sa viac spolieha na ryby, čo je skvelé kvôli omega-3 mastným kyselinám, no môže mať nižší obsah železa a nie je pre každého dostatočne sýta,“ pokračoval. Zároveň tvrdí, že zaradenie výživovo hodnotného mäsa do jedálnička môže pomôcť predchádzať anémii a podporiť činnosť mozgu. Výskumy ale zároveň naznačujú, že mäso z orgánov by sa malo konzumovať s mierou kvôli vysokému obsahu cholesterolu. Vo Francúzsku je priemerná dĺžka života 83,1 roka, zatiaľ čo v Grécku je to 81,8 roka. „Tieto údaje naznačujú, že napriek tomu, že Francúzi konzumujú bohaté a mastné jedlá, zostávajú štíhli a zdraví, pravdepodobne vďaka kontrole porcií a načasovaniu jedál,“ uzavrel Aziz.
