TEL AVIV - Izrael je v stave vysokej pohotovosti kvôli možnosti, že by Spojené štáty zasiahli v Iráne, kde sa konajú najväčšie protivládne demonštrácie za niekoľko rokov. Informuje o tom dnes agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na tri izraelské zdroje oboznámené so situáciou. Teherán varoval, že akýkoľvek útok by viedol k odvete proti Izraelu a proti americkým základniam v regióne. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu následne oznámil, že jeho krajina situáciu v Iráne starostlivo sleduje.
Americký prezident Donald Trump v posledných dňoch opakovane pohrozil intervenciou a varoval Teherán, aby proti demonštrantom nepoužil násilie. V sobotu povedal, že Spojené štáty sú "pripravené pomôcť". Americké médiá v ten istý deň s odvolaním sa na anonymných úradníkov uviedli, že Trump dostal vojenské možnosti útoku na Irán, ale že sa ešte nerozhodol. O možnosti amerického zásahu v Iráne v sobotu v telefonickom rozhovore hovorili tiež Netanjahu a minister zahraničia USA Marco Rubio, uviedol jeden zo zdrojov.
Masové zabíjanie civilistov
"Ľud Izraela aj celý svet sú v úžase nad obrovským hrdinstvom iránskych občanov," uviedol na úvod dnešného zasadnutia izraelskej vlády Netanjahu. Odsúdil masové zabíjanie civilistov, ktoré podľa neho v krajine pokračuje, a vyjadril nádej, že sa podarí obnoviť vzťahy medzi Izraelom a Iránom, akonáhle sa krajina oslobodí od tyranie. Irán dnes Spojené štáty varoval pred možným útokom. Predseda parlamentu Mohammad Bágher Ghálíbáf poslancom povedal, že by Teherán reagoval odvetou na podľa neho legitímne ciele, ako je Izrael a tiež americké vojenské základne. Postoj k USA dali najavo aj poslanci, ktorí na zasadnutí parlamentu podľa agentúry AP skandovali "Smrť Amerike".Reuters poznamenáva, že zdroje neuviedli, čo v praxi znamená vysoká pohotovosť izraelských síl. Izrael a Irán proti sebe vlani v júni viedli dvanásťdňovú vojnu.
Pri masových protestoch proti teokratickému režimu v Iráne za posledné dva týždne zahynulo najmenej 538 ľudí, uviedla dnes mimovládna organizácia Human Rights Activists News Agency (HRANA) sídliaca v Spojených štátoch. Miestne úrady za rovnaký čas zadržali viac ako 10.600 osôb, doplnili podľa agentúry AP aktivisti. Organizácia uviedla, že zatiaľ zahynulo 490 demonštrantov a 48 členov bezpečnostných zložiek. Je podľa nej pravdepodobné, že počet obetí ďalej porastie.
Iná mimovládna organizácia Iran Human Rights (IHR) sídliaca v Osle vo svojej skoršej dnešnej bilancii hovorila o 192 obetiach protestov. Súčasne upozornila, že skutočný počet obetí môže byť oveľa vyšší, podľa neoverených informácií vyššie stovky, niektoré zdroje uvádzajú aj vyše 2000.
Súčasné protesty sú najväčšie
Súčasné protesty sú najväčšie od demonštrácií z prelomu rokov 2022 a 2023, ktoré nasledovali po smrti mladej Iránky Mahsy Amínovej v policajnej cele. Roznetkou terajších nepokojov sa stali 28. decembra protesty obchodníkov v Teheráne rozhorčených poklesom hodnoty domácej meny rijál. Postupne sa k nim pridali ďalšie skupiny obyvateľov vrátane vysokoškolských študentov, nepokoje tak prerástli do rozsiahlej protivládnej demonštrácie po celej krajine.
Irán vyhlásil štátny smútok za obete protestov, z ktorých viní aj USA a Izrael
Iránska vláda v nedeľu vyhlásila trojdňový štátny smútok za „mučeníkov“ - vrátane členov bezpečnostných síl - ktorí v uplynulých dvoch týždňoch zahynuli počas celonárodných protestov. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na iránsku štátnu televíziu. Vláda označila prebiehajúce demonštrácie za „výtržnosti“. Boj proti nim podľa nej predstavuje „iránsky národný odpor proti Amerike a sionistickému režimu“ v Izraeli.
Iránsky prezident Masúd Pezeškiján vyzval ľudí, aby sa v pondelok zúčastnili na „národnom pochode odporu“, aby odsúdili násilie, ktoré podľa vlády spáchali „mestskí teroristickí zločinci“, oznámila štátna televízia. Rozsiahle demonštrácie sa začali v Teheráne 28. decembra v reakcii na hlbokú ekonomickú krízu. V súčasnosti predstavujú jednu z najväčších výziev pre teokratické orgány, ktoré vládnu v Iráne od islamskej revolúcie v roku 1979. Agentúre AFP sa v nedeľu podarilo overiť video, na ktorom vidno desiatky tiel nahromadených pred márnicou nachádzajúcej sa južne od Teheránu. Podľa ľudskoprávnych skupín ide o obete zásahu iránskych orgánov proti protestujúcim. Zábery ukazujú telá mŕtvych zabalené v čiernych vreciach na zemi a pravdepodobne smútiacich príbuzných, ktorí hľadajú svojich blízkych.
Izrael útočil v južnom Libanone na údajné ciele Hizballáhu
Izraelská armáda v nedeľu zaútočila na infraštruktúru militantnej skupiny Hizballáh v južnom Libanone, uviedli libanonské štátne médiá. Pred útokom vydala armáda varovania a obyvateľov vyzvala na evakuáciu, informuje správa agentúry AFP. Libanonská štátna tlačová agentúra NNA informovala, že „nepriateľské vojenské lietadlá uskutočnili viac ako desať náletov“ v blízkosti mesta Kafr Hatta, ktoré leží severne od rieky Lítání. Útoky podľa NNA „značne poškodili“ budovy v oblasti.
Izrael pokračuje v pravidelných útokoch v Libanone napriek prímeriu z novembra 2024, ktorého cieľom bolo ukončiť viac ako rok trvajúce boje s Hizballáhom. Najnovšie útoky prišli len niekoľko dní po tom, čo libanonská armáda oznámila, že dokončila prvú fázu odzbrojenia Hizballáhu na juhu Libanonu pri hranici s Izraelom. Tel Aviv tieto snahy označil za nedostatočné. Izraelská armáda ešte skôr v nedeľu oznámila samostatnú vlnu útokov na infraštruktúru Hizballáhu aj v iných častiach južného Libanonu „v reakcii na pokračujúce porušovanie dohody o prímerí zo strany militantov“.
