VERMONT - Riečny druh delfína Inia araguaiaensis objavený v povodí brazílskej rieky Araguaia v roku 2014 bol až doteraz považovaný za samotársky druh. Posledný výskum biológov z University of Vermont ale potvrdil, že tieto živočíchy intenzívne komunikujú, pričom ich paleta zvukov je veľmi pestrá.
Araguajský riečny delfín (Inia araguaiaensis), ktorý bol objavený iba pred šiestimi rokmi v amazonskej oblasti, bol až doteraz označovaný za samotársky a veľmi málo komunikatívny druh. Všetci totiž vychádzali z poznatkov o riečnych delfínoch žijúcich v rieke Amazonka v Ekvádore, ktoré sú veľmi tiché. Druh Inia araguaiaensis sa nachádza iba vo vodách riek Araguaia a Tocatins a ich počet pravdepodobne nepresahuje 1500 kusov.
Živočích, ktorý púta pozornosť najmä zvláštne formovaným ústnym otvorom, sa stal predmetom skúmania vedcov z University of Vermont. Výsledky ich výskumu sú veľmi prekvapivé, pretože sa ukázalo, že tieto živočíchy sú veľmi komunikatívne a vydávajú viac ako 200 rôznych typov zvukov. Dôvodom je zrejme prostredie plné nástrah a delfíny si takto dávajú rôzne signály označujúce nebezpečenstvo.
„Ich hlasový repertoár je veľmi rôznorodý,“ uviedla pre časopis PeerJ. biologička Laura May Colladová, ktorá je členkou tímu. Zároveň priznala, že výskum tohto druhu je veľmi náročný, lebo tieto zvieratá žijú v ťažko dostupnom prostredí a je zložité ich vôbec nájsť.
Vedci preto značnú časť štúdie vykonali v meste Mocajuba, kde sa tieto delfínovce často objavujú, pretože ich tam ľudia kŕmia. Práve tam inštalovali podvodné kamery, mikrofóny a podarilo sa im odobrať aj zopár vzoriek DNA. Dvadsaťhodinová nahrávka zachytila až 237 odlišných zvukov, ale členovia tímu sa domnievajú, že v repertoári týchto zvierat ich môže byť aj viac.
Čítajte aj: Delfín sa chcel páriť, no nemal partnerku: Po tom, čo spravil turistke, zakázali kúpanie v mori!
„Bolo to vzrušujúce,“ komentuje výsledky biologička. „Morské delfíny používajú hvízdanie a pri týchto živočíchoch sme zachytili úplne odlišný zvuk, ktorý má však ten istý cieľ.“ Uviedla, že piskot a zvuky týchto živočíchov sú dlhšie, ale nie také pravidelné ako v prípade ich morských príbuzných, ktorí používajú dlhý hvizd na udržanie skupiny.
Piskot riečnych delfínov je dlhý preto, aby si kontrolovali vzájomnú vzdialenosť. Ich volania sú porovnateľné s nízkofrekvenčnými zvukmi veľryby z podradu Kosticovce a komunikujú tak na dlhú vzdialenosť.
Morské delfíny zasa používajú vysokofrekvenčné zvuky na krátku vzdialenosť. „Volania sú ovplyvnené riečnym prostredím,“ vysvetľuje Colladová. „V biotopoch týchto živočíchov je veľa prekážok v podobe zaplavených stromov a riečnej vegetácie. Tento signál sa pravdepodobne vyvinul preto, aby sa netvorili ozveny a zlepšila sa komunikácia medzi matkami a mláďatami.“
