BRNO - Parlamentná vyšetrovacia komisia neporušila práva pozostalých, keď prejednávala okolnosti streľby na pražskej filozofickej fakulte a následného zásahu bez účasti verejnosti. Ústavný súd (ÚS) odmietol sťažnosť matky jednej z obetí, ktorá sa usilovala o možnosť zúčastniť sa na rokovaní komisie. V uznesení poukázal na špecifické postavenie komisie, ktorá nie je súdnym orgánom. Uznesenie pléna ÚS je novo sprístupnené v databáze súdu.
"Hoci sa parlamentná vyšetrovacia komisia môže z vlastného rozhodnutia zaoberať prípadmi s trestnoprávnym pozadím, povaha a úloha tohto orgánu je rýdzo politická a ústavné nároky vyplývajúce z práva na účinné vyšetrovanie sa pri jej konaní neuplatní," stojí v uznesení pripravenom sudkyňou spravodajkyňou Danielou Zemanovou.
Pri streľbe na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v decembri 2023 prišlo o život 14 študentov a pedagógov. Páchateľ spáchal samovraždu. V júni 2024 Snemovňa ustanovila vyšetrovaciu komisiu a uložila jej zmapovať tragickú udalosť, vyhodnotiť efektivitu zásahu, prípadne dať podnety na lepšie zvládanie podobných udalostí. Komisia jedným z prvých uznesení rozhodla, že jej rokovania budú neverejné a že komunikácia s médiami pôjde primárne cez predsedu.
Komisia mala zmapovať tragickú udalosť
V júni 2024 Snemovňa ustanovila vyšetrovaciu komisiu a uložila jej zmapovať tragickú udalosť, vyhodnotiť efektivitu zásahu, prípadne dať podnety na lepšie zvládanie podobných udalostí. Komisia jedným z prvých uznesení rozhodla, že jej rokovania budú neverejné a že komunikácia s médiami pôjde primárne cez predsedu. Práve toto rozhodnutie napadla matka jednej z obetí ústavnou sťažnosťou. Obávala sa "kabinetného vyšetrovania", politických tlakov a nedostatku informácií.
Na súd sa s podobnou argumentáciou obrátil tiež rodič ďalšej z obetí. Avšak iný muž v rovnakom postavení naopak súdu oznámil, že "iní pozostalí písomne poďakovali členom vyšetrovacej komisie, že koná neverejne a že informácie z komisie nie sú vynášané do médií".
ÚS uviedol, že konanie vyšetrovacej komisie nie je ani schôdzou parlamentnej komory, ani konaním súdu, teda nemá povinnosť rokovať verejne. Rokovací poriadok Snemovne hovorí, že rokovanie vyšetrovacej komisie má byť "spravidla verejné", ale zároveň hovorí, že ich možno uzavrieť. "Úloha parlamentnej vyšetrovacej komisie je odlišná od úlohy orgánov činných v trestnom konaní, v ktorom majú práva obetí trestných činov a poškodených špeciálnu ochranu," konštatoval súd.
Komisia tento rok v januári v záverečnej správe oznámila, že nezistila v postupe zložiek integrovaného záchranného systému pri streľbe pochybenie, ktoré by ovplyvnilo skutkový dej udalosti. Zistila však nedostatky v operačnom a taktickom riadení pred streľbou. Zároveň odporučila zmeny vo vybavení policajtov či zbraňovej legislatíve. So záverom komisie nesúhlasili poslanci hnutia ANO, ktorí vypracovali oponentnú správu.
