NEW YORK - Alzheimerova choroba sa zvyčajne spája so seniormi, no nové poznatky naznačujú, že procesy vedúce k ochoreniu sa môžu začať oveľa skôr. Vedci upozorňujú, že niektoré nenápadné príznaky sa môžu objaviť už okolo 45. roku života.
Alzheimerova choroba patrí medzi najčastejšie neurodegeneratívne ochorenia na svete. Väčšina pacientov sa o diagnóze dozvie až po šesťdesiatke, keď sa začnú výraznejšie prejavovať problémy s pamäťou, sústredením či rozhodovaním. Najnovší výskum však naznačuje, že poškodzovanie mozgu môže prebiehať celé desaťročia predtým.
Vedci, ktorí analyzovali údaje viac ako tisíc ľudí v strednom veku, prišli so zistením, že dôležité stopy možno odhaliť už približne vo veku 45 rokov.
Dva nenápadné signály
Výskumníci sa zamerali na kombináciu dvoch faktorov, ktoré by mohli pomôcť zachytiť riziko ochorenia v skoršom štádiu.
Prvým je prítomnosť proteínu označovaného ako pTau181. Ide o jednu z foriem tau proteínov, ktoré sú dlhodobo spájané s Alzheimerovou chorobou. Keď sa v mozgu hromadia vo zvýšenom množstve, môžu narúšať fungovanie nervových buniek a postupne poškodzovať kognitívne schopnosti.
Druhým varovným signálom sú subjektívne problémy s pamäťou, teda situácie, keď si človek sám začína všímať, že zabúda viac než v minulosti alebo má pocit zhoršenej pamäti.
Práve spojenie týchto dvoch faktorov sa podľa vedcov ukázalo ako významné.
Choroba sa môže začínať oveľa skôr
Výsledky naznačujú, že škodlivé tau proteíny sa môžu v mozgu ukladať už v strednom veku, teda podstatne skôr, než sa doteraz predpokladalo.
To podporuje rastúce množstvo dôkazov, že Alzheimerova choroba nevzniká náhle vo vyššom veku, ale vyvíja sa postupne počas mnohých rokov.
Pre odborníkov je to dôležité zistenie najmä preto, že súčasná liečba dokáže najmä spomaľovať postup ochorenia. Ak sa choroba zachytí až v pokročilejšom štádiu, možnosti ovplyvniť jej priebeh sú výrazne obmedzené.
Krvný test by mohol odhaliť riziko skôr
Vedci upozorňujú aj na ďalší proteín spojený s Alzheimerovou chorobou – p-tau217.
Podľa výskumov sa jeho zvýšené hodnoty dajú zistiť jednoduchým krvným testom ešte dlho pred nástupom výrazných problémov s pamäťou.
Hladina tohto proteínu sa podľa odborníkov zvyšuje veľmi predvídateľným spôsobom a môže pomôcť nielen odhadnúť riziko vzniku ochorenia, ale dokonca naznačiť, kedy by sa mohli objaviť prvé príznaky.
Šanca na skoršiu prevenciu
Odborníci zdôrazňujú, že včasné odhalenie biologických zmien môže otvoriť priestor na preventívne opatrenia.
Patria medzi ne najmä pravidelná fyzická aktivita, spoločenské kontakty, tréning pamäti či ďalšie návyky podporujúce zdravie mozgu.
Zároveň by mohlo byť jednoduchšie rozlíšiť medzi bežnými prejavmi starnutia a skutočnými prvými príznakmi Alzheimerovej choroby.
Nové poznatky tak posilňujú presvedčenie vedcov, že boj s týmto ochorením sa nezačína po stanovení diagnózy, ale oveľa skôr – v období, keď človek ešte nepociťuje výraznejšie zdravotné problémy.
