LONDÝN - Doteraz sa hovorilo, že 150 minút pohybu týždenne stačí. Nový výskum však naznačuje, že pre výraznejšiu ochranu srdca môže byť potrebné cvičiť podstatne viac. Odborníci zároveň upozorňujú, že aj malé množstvo pohybu je lepšie než nič.
Ak si myslíte, že dve až tri hodiny pohybu týždenne stačia na maximálnu ochranu srdca, vedci prišli s novinkou, ktorá mnohých prekvapila.
Nová štúdia naznačuje, že odporúčaných 150 minút stredne intenzívneho pohybu týždenne síce prináša zdravotné benefity, no pre výraznejšie zníženie rizika infarktu, mozgovej príhody či vážnych srdcovo-cievnych problémov môže byť potrebná oveľa vyššia dávka pohybu.
Výskumníci z Macao Polytechnic University sledovali viac ako 17-tisíc dospelých ľudí z Veľkej Británie. Účastníci nosili zariadenia monitorujúce pohyb a odborníci následne sledovali ich zdravotný stav približne osem rokov.
Výsledky ukázali zaujímavý rozdiel. Ľudia, ktorí splnili bežné odporúčania – teda približne 150 minút pohybu týždenne – mali približne o 8 až 9 percent nižšie riziko vážnych srdcových problémov oproti ľuďom s minimálnou aktivitou.
Najväčší efekt sa však objavil pri ľuďoch, ktorí sa hýbali približne 560 až 610 minút týždenne. To predstavuje približne desať hodín pohybu týždenne alebo asi hodinu a pol denne. Práve pri tejto skupine zaznamenali vedci viac ako 30-percentné zníženie rizika srdcovo-cievnych ochorení.
Odborníci pritom zdôrazňujú, že nejde o extrémne tréningy v posilňovni. Do odporúčaného pohybu sa počíta rýchla chôdza, bicyklovanie, plávanie, tanec, turistika či práca v záhrade – jednoducho aktivity, pri ktorých sa človek mierne zadýcha.
Vedci zároveň upozornili na ešte jednu zaujímavosť. Menej fyzicky zdatní ľudia potrebovali podľa výsledkov viac pohybu, aby dosiahli podobný efekt ako tí, ktorí mali lepšiu kondíciu.
Kardiológovia však zároveň varujú pred nesprávnym pochopením výsledkov. Neznamená to, že ak človek necvičí desať hodín týždenne, robí niečo zle.
Experti pripomínajú, že odporúčaných 150 minút pohybu týždenne stále ostáva dôležitým základom. Každý pohyb navyše však môže priniesť ďalšie benefity.
Veľký problém podľa odborníkov predstavuje najmä sedavý životný štýl. Dlhé hodiny za počítačom, minimum pohybu a nedostatok fyzickej aktivity patria medzi významné rizikové faktory srdcových ochorení.
Dobrou správou je, že človek nemusí všetko odcvičiť naraz. Odborníci odporúčajú zaradiť pohyb postupne počas celého týždňa. Kratšie pravidelné aktivity bývajú často udržateľnejšie než nárazové intenzívne tréningy.
Pri zdraví srdca platí jednoduché pravidlo – viac pohybu môže priniesť väčší úžitok. A niekedy môže byť obyčajná rýchla prechádzka dôležitejšia, než si myslíme.
