Pondelok, 6. december 2021. Meniny má Mikuláš, zajtra Ambróz.

Napätie na východe Ukrajiny: VIDEO Mohutný presun ruskej armády, Západ musí byť obozretný

Presuny ruskej armády
Presuny ruskej armády
Zdroj: YouTube/TCH
07.04.2021 17:00

MOSKVA/PRAHA - Rusko bude mať armádu pri hraniciach s Ukrajinou tak dlho, ako uzná za vhodné, oznámil v stredu novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Ruské vojsko podľa neho pre nikoho nepredstavuje hrozbu. Na východe Ukrajiny panuje momentálne napätá situácia, ktorú sleduje so znepokojením okrem iného aj Severoatlantická aliancia. Podľa českého analytika Pavla Havlíčka by západné krajiny mali byť v súvislosti so situáciou na východe Ukrajiny "obozretné".


Varovanie Ruska: Na východe Ukrajiny sa znovu strieľa, Kyjev hlási ďalších mŕtvych vojakov

"Ruské ozbrojené sily sa nachádzajú na tom území Ruskej federácie, kde sa to považuje za potrebné a účelné. A budú sa tam nachádzať tak dlho, kým to bude považovať za vhodné naše vojenské velenie a vrchný veliteľ," povedal v stredu kremeľský hovorca. "Rusko sa nikomu nevyhrážalo, nevyhráža a pre nikoho nepredstavuje hrozbu," dodal.

Peskov už skôr uviedol, že manévre majú zaistiť bezpečnosť ruských hraníc. Hovorca ruského prezidenta v stredu podľa agentúry TASS neodpovedal na otázku novinárov, či sa vojenské jednotky budú vracať z regiónov susediacich s Ukrajinou na miesta trvalého nasadenia, pretože vraj nemá presné informácie o "plánoch rozmiestnenia a presunu vojsk".

Pohľad analytika, treba byť obozretný

Český analytik Pavel Havlíček poukázal na oslabovanie prímeria, ktoré bolo dohodnuté 22. júla 2020 počas rokovania trojstrannej kontaktnej skupiny, ktorú tvoria zástupcovia Ruska, Ukrajiny a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Porušovanie prímeria označil za zásadnú informáciu, ktorá mala vplyv aj na "ostrú" reakciu Západu vrátane členských krajín EÚ v súvislosti so súčasnou situáciou na Ukrajine. "Či to môže prerásť v masový konflikt, zatiaľ nevieme," povedal. Súčasnú situáciu by však podľa neho západné krajiny určite nemali podceňovať.

Podľa neho "musíme byť obozretní", pretože Rusko má v čase, keď sa západné spoločenstvo "málo díva", "neblahý sklon" rozvíjať tieto vojenské operácie tak, aby "dochádzalo k týmto eskaláciám a napríklad i tlaku na západných partnerov i Ukrajinu". Rusko podľa jeho slov podobný postup využívalo i v minulosti, napríklad v roku 2008, keď prebiehalo cvičenie Kaukaz 2008, ktoré prerástlo do ozbrojeného konfliktu s Gruzínskom.

"Tie problémy sa určite nebudú týkať len Ukrajiny," povedal v súvislosti s možným vystupňovaním konfliktu. "Ďalším ruským angažmánom na Ukrajine by došlo k destabilizácii celého regiónu východnej Európy a k vychýleniu síl napríklad i v širšom regióne," povedal. To sa podľa Havlíčka týka i pobaltských krajín, Poľska i ďalších susedov Ukrajiny vrátane SR. "Určite si myslím, že tu je veľmi pádny dôvod na to, byť ostražití a situáciu pozorne sledovať," povedal.

Krajiny by však podľa Havlíčka nemali zostať len pri diplomaticko-politickej reakcii. "Ďalší krok je predstaviť jasnú víziu toho, čo by sa dialo, ak by Ruská federácia ten konflikt eskalovala," povedal a dodal, že EÚ a USA by v spolupráci mali predstaviť jasnú formu reakcie. Havlíček hovoril o konkrétnych opatreniach ako rozšírenie sankcií voči Rusku na bankové inštitúcie i osoby v okolí ruského prezidenta Vladimira Putina i ďalšie opatrenia, ktoré by zasiahli ruskú ekonomiku. Pripomenul aj potrebu silnejšej spolupráce Ukrajiny s EÚ a NATO i obnovenie minského mierového procesu.

Ukrajina varuje pred posilňovaním ruských vojsk na hraniciach

Ukrajinská armáda v utorok oznámila, že deň predtým, zahynuli na východe Ukrajiny ďalší dvaja vojaci, ktorých zasiahla paľba z povstaleckých pozícií. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského od začiatku tohto roka zomrelo v konfliktnej oblasti 24 ukrajinských vojakov. Kyjev nedávno začal diplomatickú ofenzívu s cieľom získať podporu západných krajín a Severoatlantickej aliancie kvôli situácii na východe krajiny a od marca varuje pred posilňovaním prítomnosti ruských vojsk pri hraniciach s Ukrajinou, uviedla už skôr agentúra Reuters.

Pre Ukrajinu je východiskom NATO

V utorok Zelenskyj vyhlásil, že konflikt v Donbase môže ukončiť iba vstup krajiny do NATO, a vyzval Severoatlantickú alianciu, aby pripravila plán krokov, aby tak krajina mohla urobiť. Zároveň vyzval členské krajiny NATO, aby posilnili svoju vojenskú prítomnosť v oblasti Čierneho mora. Severoatlantická aliancia dala najavo, že situácia okolo východnej Ukrajiny ju znepokojuje. Z Kremľa naopak zaznelo varovanie, že reči o vstupe Ukrajiny do NATO môžu situáciu v Donbase len zhoršiť.

Konflikt si už vyžiadal desaťtisíc mŕtvych

Konflikt na východe Ukrajiny vypukol potom, čo Rusko v roku 2014 anektovalo ukrajinský polostrov Krym. Kyjev a západné krajiny tvrdia, že Moskva podporuje proruských separatistov v Donbase - vyzbrojuje ich, financuje a podporujú ich tiež ruskí vojaci. Kremeľ zapojenie do vojny odmieta. Veľké boje utíchli po uzavretí mierových dohôd v Minsku vo februári 2015, ale až doteraz sa žiadne prímerie nepodarilo úplne udržať a politické riešenie konfliktu sa prakticky nepohlo z miesta. Konflikt si podľa Kyjeva vyžiadal okolo 14-tisíc mŕtvych.


Nástroje k článku


AUTOR: © Zoznam/sz
ZDROJ: ČTK, TASR
VIDEO: YouTube/Интересное вокруг Нас/КУБАНЬ КРЫМ/Pitbull TV/Факти ICTV/TCH

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články