MINSK - Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v nedeľňajšom príhovore na zhromaždení svojich podporovateľov odmietol výzvy na odstúpenie z funkcie. V tom istom čase prebiehala aj doteraz najväčšia demonštrácia podporujúca opozíciu, na ktorej sa zúčastnili desaťtisíce ľudí, píše agentúra AFP.
Lukašenko: Bielorusko sa nechce stať nárazníkovou zónou medzi Ruskom a Západom
Od vyhlásenia výsledkov nedeľných volieb sa v Bielorusku konajú protestné akcie, na ktorých dochádza k potýčkam medzi ich účastníkmi a bezpečnostnými zložkami.
Demonštranti nesúhlasia so zverejnenými výsledkami prezidentských volieb, podľa ktorých s veľkou prevahou zvíťazil dlhoročný prezident Alexandr Lukašenko. Polícia počas násilných zásahov voči protestujúcim zatkla vyše 6700 ľudí. Stovky osôb utrpeli zranenia a predstavitelia Bieloruska potvrdili dve úmrtia počas nepokojov.
FOTOREPORTÁŽ Bielorusko je ponorené v šialených nepokojoch: Policajné obušky a krv všade navôkol
Lukašenkova výzva
Samotný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko svojich podporovateľov na nedeľňajšom zhromaždení v Minsku vyzval, aby bránili nezávislosť krajiny. Informovali o tom agentúry AP a AFP.
"Nezavolal som vás sem preto, aby ste bránili mňa, ale aby ste po prvý raz za štvrťstoročie bránili svoju krajinu a jej nezávislosť," povedal Lukašenko pred svojimi podporovateľmi.
Účastníci počas čakania na príchod prezidenta skandovali pokriky ako "Majdan sa neuskutoční", odkazujúc na revolúciu na susednej Ukrajine z roku 2014.
Podľa prezidentovej tlačovej služby sa na jeho zhromaždení zúčastnilo 50.000 ľudí, avšak reportér agentúry AFP toto číslo odhadol na 10.000. Lukašenko taktiež trval na tom, že minulotýždňové voľby, v ktorých si oficiálne s veľkým náskokom (80 percent hlasov) zaistil víťazstvo, boli legitímne. Opozícia ich pokladá za zmanipulované a Lukašenkovo znovuzvolenie neuznáva.
Pochod za slobodu
Kým Lukašenko rozprával, desaťtisíce ľudí sa v Minsku zišli na "Pochode za slobodu", ktorý iniciovala opozícia, aby sa na prezidenta po týždni protestov aj naďalej vyvíjal nátlak.
Just unbelievable scenes in Minsk as a huge crowd chants “Resign!”
— max seddon (@maxseddon) August 16, 2020
via @Belsat_TV pic.twitter.com/09obiTSPxk
Podľa reportéra agentúry AFP sa mohlo v uliciach zísť až 100.000 protestujúcich ľudí. Účastníci skandovali "Odíď!" a pochodovali centrom metropoly.
Stúpenci opozície vychádzajú do ulíc každý deň od prezidentských volieb z 9. augusta, ktoré boli podľa nich zmanipulované.
Telefonáty s Putinom
Ruský prezident Vladimir Putin medzičasom v nedeľu znova telefonoval s bieloruským lídrom Alexandrom Lukašenkom a potvrdil mu, že Moskva je pripravená poskytnúť Minsku pomoc pri "riešení problémov", a to na základe zmluvy o Zväzovom štáte Ruska a Bieloruska i v rámci regionálnej bezpečnostnej a obrannej zmluvy. Oznámila to tlačová služba Kremľa, informuje agentúra TASS.
Astonishing scenes of opposition rally in Minsk. I’d be surprised if Moscow still thinks Lukashenko is saveable. pic.twitter.com/DuTUyu9Fms
— Oliver Carroll (@olliecarroll) August 16, 2020
"Rusko potvrdilo pripravenosť Ruska poskytnúť potrebnú podporu pri urovnávaní vynárajúcich sa problémov na základe princípov zmluvy o vytvorení Zväzového štátu a v prípade potreby tiež v rámci Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti," uvádza sa vo vyhlásení.
Obaja prezidenti spolu telefonovali už v sobotu. V novom rozhovore podľa Kremľa znova prebrali situáciu v Bielorusku po kontroverzných prezidentských voľbách, pričom zohľadnili aj "vonkajší tlak na republiku".
Tlačové oddelenie bieloruskej prezidentskej kancelárie v oznámení o novom telefonáte uviedlo, že Lukašenko a Putin potvrdili pripravenosť spoločne reagovať na vonkajšie hrozby.
"Hlavy štátov viedli podstatné konzultácie o všetkých otázkach. Lídri krajín znova potvrdili dohodu, že v prípade, ak sa situácia zhorší, pokiaľ ide o vonkajšie hrozby, (obe) strany budú reagovať spoločne a v súlade s ustanoveniami Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti," citovala z vyhlásenia tlačová agentúra BelTA.
Tanky na hranici Bieloruska? Litva aj NATO to popreli
Litva ako členský štát NATO v nedeľu vyhlásila, že nepredstavuje vojenskú hrozbu pre svojho suseda Bielorusko. Litva tak reagovala na bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorý Severoatlantickú alianciu obvinil, že zhromažďuje vojakov pri západnej hranici jeho krajiny. NATO tiež poprelo Lukašenkove obvinenia. Informácie priniesla tlačová agentúra Reuters.
"Bieloruská kríza je politická a všetky obvinenia bieloruského vedenia o zasahovaní zahraničných vlád alebo hrozbách, ktoré údajne predstavujú, sú len pokusom presunúť vinu na niekoho iného a ospravedlniť svoje vlastné kroky," uviedol vo vyhlásení pre Reuters litovský minister obrany Raimundas Karoblis.
NATO tiež v nedeľu poprelo Lukašenkove tvrdenia, že neďaleko bieloruských západných hraníc zhromažďuje vojakov, a zdôraznilo, že pozorne sleduje situáciu v krajine po jeho spochybňovanom znovuzvolení za prezidenta. Lukašenko totiž v nedeľu už skôr povedal, že 15 minút od bieloruskej hranice sa nachádzajú tanky a lietadlá vyslané na toto miesto 30 štátmi vojenskej aliancie NATO. Viac sa dočítate tu.
Reakcia Čaputovej
Hlava štátu Zuzana Čaputová na začiatku týždňa vyhlásila, že je znepokojená aktuálnou situáciou v Bielorusku. Odsudzuje násilie použité proti bieloruským občanom, ktorí vyšli do ulíc, aby vyjadrili svoj názor, pripomenul to jej hovorca Martin Strižinec.
"Základné demokratické princípy, ľudské práva a slobody a v tomto prípade osobitne právo občanov na slobodné zhromažďovanie a slobodu slova musia byť podľa prezidentky rešpektované a dodržiavané," uviedol.
Prezidenstký palác vo farbách Bieloruska
Prezidentský palác je od sobotňajšieho večera nasvietený na bielo-červeno. Ide o znak solidarity s občanmi Bieloruska, proti ktorým bola použitá sila, pretože sa verejne postavili na obranu slobody a demokracie.
Bieloruský veľvyslanec potvrdil vážnosť situácie
Vyjadrenie bieloruského veľvyslanca na Slovensku Igora Alexandroviča Leščeňu, ktorý podporil účastníkov protestov vo svojej krajine, len potvrdzuje vážnosť situácie v Bielorusku po nedávnych prezidentských voľbách. V nedeľu to uviedol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.
"Slovenská diplomacia zaznamenala zásadné vyjadrenie bieloruského veľvyslanca na Slovensku. To, čo hovorí, potvrdzuje aj naše hodnotenie súčasnej situácie v Bielorusku, ktorá je taká vážna, že sa k nej verejne a kriticky vyjadruje aj predstaviteľ bieloruskej diplomacie. Je to signál od seniorného bieloruského diplomata, ktorý takýmto odvážnym a jasným postojom prejavuje podporu svojim spoluobčanom," povedal Korčok.
FOTO V Bratislave aj Prahe sa protestovalo: Ľudia nesúhlasia so situáciou v Bielorusku
Leščeňa vo videu zverejnenom cez víkend na sociálnych médiách vyjadril ako prvý vedúci diplomatického zastupiteľstva svojej krajiny solidaritu s protestujúcimi. "Som solidárny s tými, ktorí vyšli do ulíc bieloruských miest v rámci pokojných sprievodov, aby bolo ich hlas počuť. Ako rodák z mesta Žodzina som s vami - pracovníkmi BelAZ-u a kováčskeho závodu..." uviedol Leščeňa.
Útok na slobodu tlače
Len od 4. do 11. augusta bolo v Bielorusku zadržaných najmenej 55 novinárov, informovala Bieloruská asociácia novinárov.
Aktuálnou správou je, že úrady na slobodu prepustili ruského novinára Arťoma Važenkova, ktorého predtým zadržali pre podozrenie z účasti na nepokojoch v krajine. Oznámil to ľudskoprávny aktivista Alexej Prianišnikov.
"Práve som sa dozvedel, že Važenkov bol prepustený. Počas celej doby, keď bol zadržiavaný, nebol obvinený," povedal pre agentúru TASS Prianišnikov. Podľa neho ruské veľvyslanectvo v Bielorusku v blízkej budúcnosti pripraví doklady potrebné na to, aby Važenkov mohol opustiť Bielorusko. "Z nejakého dôvodu nemá žiadne doklady. Hneď, ako ich veľvyslanectvo pripraví, Važenkov opustí krajinu a vráti sa do Ruska," uzavrel Prianišnikov.
Vyšetrovací výbor Bieloruska potvrdil zadržanie ruských novinárov Arťoma Važenkova a Igora Rogova pre podozrenie z účasti na masových nepokojoch.
80 percent hlasov
Dlhoročný autoritársky líder krajiny Alexandr Lukašenko podľa oficiálnych výsledkov získal 80 percent hlasov, čím si zabezpečil šiesty mandát vo funkcii hlavy štátu, ktorú zastáva od roku 1994. Jeho hlavná súperka Sviatlana Cichanovská dostala podľa týchto údajov desať percent hlasov. Opozícia to vyhlásila za podvod.
