PRAHA - Našich západných susedov čaká hneď na začiatku roka obrovská udalosť. Druhý januárový víkend (12. a 13. januára) si totiž Česi zvolia svoju hlavu štátu, pričom kampaň a jej účastníci sľubujú zaujímavý súboj.
Prezidenta si budú môcť v Česku vyberať historicky po druhýkrát, prvýkrát sa tak stalo v roku 2013. Zvolený musí byť nadpolovičným počtom platných odovzdaných hlasov, očakáva sa preto aj druhé kolo, ktoré by sa v prípade potreby malo konať 26. a 27. januára.
Česi si budú môcť prezidenta vyberať z deviatich kandidátov, ktorí vyzbierali minimálne 50-tisíc podpisov. Za najväčších favoritov pasujú prieskumy a médiá súčasnú hlavu štátu Miloša Zemana, expredsedu Akadémie věd ČR Jiřího Drahoša, textára a podnikateľa Michala Horáčka a bývalého premiéra Mirka Topolánka.
Miloš Zeman
Miloš Zeman - Foto: SITA/AP/Petr David Josek
Kontroverzný politik Zeman (73) s oznámením svojej znovukandidatúry dlho otáľal, urobil tak až 6. novembra. Bývalý český premiér a šéf ČSSD je považovaný za najväčšieho favorita volieb. Zeman je opisovaný ako populistický politik, ktorý si pred ústa servítku nedáva, za čo je pravidelne kritizovaný.
Známy je svojou náklonnosťou k alkoholu, veľkú pozornosť vzbudil počas otvárania komory s korunovačnými klenotmi v Svätovítskej katedrále v roku 2013, kde pôsobil dojmom opitého človeka. Pred jeho kandidatúrou sa vynorili aj pochybnosti o jeho zdravotnom stave, objavili sa dokonca aj správy o rakovine, tie však dementoval aj jeho lekár.
Prorusky zameraný politik pôvodne tvrdil, že kampaň za znovuzvolenie viesť nebude, na jeho podporu sa však objavili bilbordy či letáky, ktoré platí združenie jeho priateľov. Zemanov hovorca Ovčáček ale protirečivo uviedol, že boli rozmiestnené do ulíc s vedomím prezidenta. a náklady na ne preto zahrnie do oficiálneho vyúčtovania kampane.
Jiří Drahoš
Jiří Drahoš - Foto: TASR / AP / Petr David Josek
O Hrad zabojuje aj bývalý predseda českej Akadémie vied Jiří Drahoš (68). Kandidatúru na prezidenta ohlásil tento rok koncom marca, krátko po tom, čo ukončil osemročné pôsobenie v tejto funkcii. Akademik vyštudoval fyzikálnu chémiu, počas svojho vedeckého pôsobenia publikoval viac ako 60 prác v medzinárodných časopisoch a podieľal sa aj na rôznych patentoch.
Na svoju podporu získal Drahoš takmer 155 000 podpisov občanov. Drahoš sa môže spoľahnúť aj na výraznú podporu sponzorov a priaznivcov. Tí mu poslali 3,2 milióna českých korún, pričom kandidát zatiaľ použil dva milióny. Spoľahnúť sa môže aj na pomoc významných podnikateľov,
„Hlavným dôvodom mojej kandidatúry sú moje obavy o osud novodobej českej demokracie. Nie je mi ľahostajný nárast extrémizmu a populizmu a istej občianskej apatie voči základným demokratickým hodnotám," vysvetlil, prečo sa rozhodol uchádzať o post prezidenta.
Mirek Topolánek
Mirek Topolánek - Foto: TASR / AP / Petr David Josek
Veľký návrat Mirka Topolánka (61)? Expremiér a bývalý šéf strany ODS začiatkom novembra potvrdil špekulácie o tom, že by chcel zosadiť Zemana z „českého trónu" ODS pod jeho vedením vyhrala v minulosti niekoľko volieb a v roku 2006 zostavila koaličnú vládu.
Rok 2009 však priniesol predčasný koniec jeho vlády, Topolánek sa stal prvým českým premiérom, ktorému parlament vyslovil nedôveru. Vláda vtedy padla v čase polročného českého predsedníctva EÚ.
Topolánek bol mnohokrát kritizovaný za kontroverzné či vulgárne výroky a útoky na novinárov, taktiež aj za niektoré svoje skutky, príkladom je tzv. Kauza Toskánsko, ktorá vznikla v lete 2009 po zverejnení fotografií z jeho dovolenky v Taliansku, kde bol zachytený v spoločnosti lobistov a podnikateľov.
Expremiér získal čierne body aj za údajný príliš veľký vplyv svojho kontroverzného poradcu Marka Dalíka (Dalík bol neskôr odsúdený za podvod pri rokovaniach o nákupe obrnených áut Pandur pre českú armádu).
Michal Horáček
Michal Horáček - Foto: SITA/Ľudovít Vaniher
Žurnalista, textár a podnikateľ. Jedným z veľkých mien, ktoré chcú vystriedať Miloša Zemana, je aj Michal Horáček (65). Preslávil sa najmä v hudobnej branži, spolupracoval napríklad so skladateľom Petrom Hapkom. Jednu z najúspešnejších autorských dvojíc českej populárnej hudby rozdelila až Hapkova smrť v roku 2014.
Horáček študoval od roku 1970 do roku 1974 na na Fakulte žurnalistiky Univerzity Karlovej, kvôli falšovanie žiadosti o výjazd do zahraničia bol ale vylúčený a navyše dostal podmienečný trest. S politikou má minimálne skúsenosti, v roku 1989 stál spolu s Michaelom Kocábom za iniciatívou Most, ktorá nadviazala dialóg s komunistickou mocou, po novembri ale on sám politiku opustil.
Pavel Fischer
Pavel Fischer - Foto: FB / Pavel Fischer - prezident 2018
Veľké politické renomé má Pavel Fischer (52), ktorý v minulosti pôsobil ako veľvyslanec vo Francúzsku a spolupracovník, resp. poradca Václava Havla. Vo Francúzsku bol za aktivity a zásluhy v prospech bilaterálnych vzťahov ocenený rádom Čestnej légie, v Monaku zas Rádom svätého Karla.
V nedávnej ankete ČTK o utečeneckej kríze sa vyjadril skôr negatívne k prijímaniu utečencov. Podľa Fischera nemožno prijímať celú biedu sveta. Poznamenal, že povinnosťou štátu je na prvom mieste zaistiť bezpečie vlastným občanom a „nedopustiť rozpad solidarity a spolupatričnosti medzi ľuďmi".
Marek Hilšer
Marek Hilšer - Foto: FB / Marek Hilšer na Hrad
Najmladším kandidátom zo všetkých je Marek Hilšer (41). Lekár a občiansky aktivista síce nevyzbieral dostatočný počet podpisov, pomohlo mu ale 11 senátorov, ktorí mu otvorili dvere ku kandidatúre na prezidenta.
Hilšer na seba prvýkrát upozornil v októbri 2014, keď sa počas tlačovej konferencii na Úrade vlády vyzliekol do pol pása a demonštroval svoju podporu Ukrajiny a protest proti ruskej anexii Krymu. Počas minuloročnej návštevy čínskeho prezidenta v Prahe protestoval Hilšer proti prikláňanie sa Zemana k Číne.
Petr Hannig
Petr Hannig - Foto: FB / Petr Hannig - kandidát na prezidenta ČR
O prestížny post bojuje aj hudobník Petr Hannig, ktorému v politike zatiaľ „pšenka nekvete". Od roku 2002 neúspešne kandiduje vo voľbách do Snemovne či Senátu. Vlani pri kandidatúre do Senátu v Prahe 11 získal 2,3 percenta hlasov, jeho strana Rozumní v tohtoročných voľbách do snemovne dostala 0,72 percenta hlasov.
Úspešnejší je skôr ako hudobník a producent. Hannig spolupracoval s množstvom spevákov a umelcov. Objavil napríklad Luciu Bílú, pre ktorú napísal napríklad hit Neposlušné tenisky, alebo jej kolegov Stanislava Procházku ml., Jakuba Smolíka či Petru Černockú.
Jiří Hynek
Jiří Hynek - Foto: FB / Jiří Hynek 2018
Prezidentom túži byť aj zakladateľ strany Realisté Jiří Hynek (56). Bol ústeckým lídrom strany v októbrových voľbách do snemovne, tie sa však skončili obrovským prepádakom, keď získala iba 0,71 percenta hlasov. V prezidentských voľbách je tiež iba marginálnym kandidátom.
Vo funkcii hlavy štátu by Hynek podporoval členstvo Česka v NATO, nesúhlasí ale s prijatím eura. Európska únia (EÚ) sa podľa neho musí zmeniť, ak sa nechce rozpadnúť. Je proti migračným kvótam, pomoc si podľa neho zaslúžia iba ľudia, ktorí ju potrebujú, nie ekonomickí migranti.
Vratislav Kulhánek
Vratislav Kulhánek - Foto: FB / Vratislav Kulhánek
Jedným z kandidátov, ktorému sa dávajú minimálne šance, je aj bývalý šéf automobilky Škoda Vratislav Kulhánek (74). Kandidatúru oznámil koncom júla, získal podporu 24 poslancov „z piatich-šiestich strán".
Jeho desaťročné pôsobenie v čele Škoda Auto je považované za úspešné, okrem iného stál aj v čele českého hokeja. S myšlienkou skúsiť politiku koketoval už pred piatimi rokmi. Senátnu kandidatúru mu vtedy navrhol líder hnutia ANO Andrej Babiš, Kulhánek však vtedy odmietol.
Kulhánek sa zároveň vyjadril, že úlohu prezidenta považuje skôr za reprezentatívnu. Pri dodržiavaní právomocí by nechcel ísť na hranu ústavy alebo za ňu. Ako hlava štátu by tiež nevydával milosti, zahraničné smerovanie by nastavil k NATO a EÚ, hoci vzťah k Európskej komisii má negatívny.
