BRATISLAVA – Ani predloženie pozmeňujúceho návrhu k zákonu o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov nezažehnalo obavy odborníkov. Právny inštitút vo svojom najnovšom vyhlásení upozorňuje, že odstránenie najvypuklejších rozporov s právom Európskej únie je len kozmetickou úpravou. Podstata problému – zásah do princípov právneho štátu a nezávislosti kontroly – zostáva nedotknutá.
Inštitút ostro kritizuje najmä neprimeranosť celého kroku. Hoci deklarovaným cieľom vlády môže byť zjednotenie ochrany oznamovateľov a obetí trestných činov, zrušenie celej funkčnej inštitúcie považujú právnici za neproporcionálne opatrenie.
Odborníci upozorňujú aj na procedurálne problémy – skrátené legislatívne konanie bez odôvodnenej naliehavosti a absenciu riadneho pripomienkového konania. Právny inštitút pripomína minulotýždňové právne stanovisko, ktoré označilo návrh zákona za „zneužitie moci spočívajúce v zásahu do fungovania nezávislej inštitúcie“.
Podľa nich ide o situáciu, kde „sankcionovaný orgán výkonnej moci presadzuje zrušenie sankcionujúcej inštitúcie“, čím má dochádzať k porušeniu princípov férovosti a objektivity pri výkone verejnej moci. Zrušenie úradu podľa inštitútu zároveň zasahuje do efektívnej kontroly exekutívy a ohrozuje jej nezávislé prešetrovanie.
Rozpor s právom EÚ pretrváva
Inštitút zdôrazňuje, že smernica EÚ 2019/1937 vyžaduje existenciu nezávislých a autonómnych orgánov na ochranu oznamovateľov. „Návrh zákona aj po pozmeňujúcom návrhu túto požiadavku obchádza,“ uvádza správa. Problémom je podľa nich faktické odstránenie vedenia úradu a jeho nahradenie osobou určenou predsedom parlamentu, čo má narušiť inštitucionálnu nezávislosť.
Právny inštitút upozorňuje aj na ekonomické riziká. Vybudovanie nezávislého úradu bolo financované z Plánu obnovy a odolnosti. Ak Slovensko inštitúciu zruší, môže byť podľa nich povinné vrátiť pridelené prostriedky. „Slovensko bude musieť tieto prostriedky pravdepodobne vrátiť z národného rozpočtu, a to nad rámec možných sankcií v konaní o porušenie práva EÚ,“ dodáva inštitút.
Právny inštitút uzatvára, že prijatie zákona podľa nich „predstavuje závažné porušenie princípov právneho štátu a zostáva v rozpore so záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z práva Európskej únie“.
