BRATISLAVA - Spor medzi Ukrajinou a Ruskom rozvíril vody aj v slovenskej politike. Vládna SNS stiahla z utorkového rokovania strategické dokumenty, ktoré označujú Rusko za hrozbu. Tieto dokumety už pred rokom schválila vláda Roberta Fica. Zatiaľ čo SNS zastáva proruský postoj, za čo bol jej líder Andrej Danko kritizovaný, vláda sa profiluje ako proeurópska a plne podporila Ukrajinu. Premiér Peter Pellegrini je situáciou znepokojený a na dnes zvolal operatívnu poradu o pripravenosti Slovenskej republiky na možný vývin vzťahov medzi dvoma krajinami. Podľa Ivana Mikloša je Pellegriniho postoj alibistický a ustráchaný.
Situácia medzi Ukrajinou a Ruskom sa vyostrila v nedeľu, keď sa cez Kerčský prieliv snažili preplávať tri ukrajinské lode na pobreží Azovského mora a zaútočilo na ne ruské námorníctvo. Situácia vyvolala ostrú diskusiu aj na slovenskej politickej scéne. Vládna SNS včera schválila návrh Antona Hrnka, ktorým sa z rokovania stiahli strategické dokumenty schválené už pred rokom ešte Ficovou vládou. Išlo o novú verziu bezpečnostnej a obrannej stratégie, ktorú presadzuje minister zahraničia Miroslav Lajčák.
Proruská SNS
Návrh do pléna predložili zástupcovia opozície, podpredseda SNS Anton Hrnko je však presvedčený, že to môže urobiť len kabinet. Na jeho návrh preto väčšina snemovne tieto dva materiály z rokovania vypustila. Hrnko to odôvodnil tým, že ich do parlamentu nepredložila vláda, ale opoziční poslanci. Tesne pred hlasovaním ukazoval poslancom vztýčený palec, aby jeho návrh podporili. Predseda Mosta-Híd Béla Bugár súhlasne prikyvoval. Za Hrnkov návrh napokon hlasovalo 78 poslancov.
Kľúčovým prvkom dokumentu je kontinuita proeurópskej a proatlantickej orientácie bezpečnostnej politiky SR, založenej na širokej politickej zhode. Slovensko sa v nich jednoznačne prihlásilo k orientácii na Západ, kritizovalo Putinovo Rusko za anexiu Krymu i za priživovanie konfliktu na Ukrajine. SNS sa dlhodobo prikláňa na stranu Ruska. Opozičné strany SaS a OĽaNO tvrdia, že vládna koalícia vyradením návrhov ohrozuje obranyschopnosť Slovenska a bezpečnosť občanov.
Ukrajina nás už raz oklamala, tvrdí Danko
Predseda parlamentu a líder SNS Andrej Danko včera v rozhlasovej relácii reagoval na eskalujúce napätie medzi Ukrajinou a Ruskom. Podľa šéfa parlamentu treba tento konflikt riešiť chladnou hlavou a neukazovať prstom, kým sa nezistí, ako k situácii došlo. „Je pre nás veľmi nebezpečné, ak sa eskaluje napätie. Je pre nás ale rovnako nebezpečné, ak sa zo dňa na deň na základe mediálnych článkov vynášajú rozsudky. Narážam tým, aj na vyjadrenia svetových lídrov. Bol som totiž zdesený z toho, ak za jeden deň všetci vedeli, kto je ten zlý,“ reagoval Danko.
Aj na základe falošných správ spred pár mesiacov o vražde novinára Arkadija Babčenka sa pozerá predseda SNS na pôvod aktuálneho konfliktu opatrne. „Nie som človek, ktorý má dôveru k Porošenkovi. Už nás raz Ukrajina údajne mŕtvym novinárom oklamala. Treba sa rozvážne pozrieť na všetky udalosti a skutočnosti, ale naozaj sa bojím, aby sa niektorí ľudia s nami opäť len nehrali. Nevynášajme hneď rozsudky a nežiadajme hneď milión sankcií, dôležitý je mier medzi Ukrajinou a Ruskom.“ Danko naznačil, že za zvýšeným napätím môžu stáť aj blížiace sa prezidentské voľby na Ukrajine a klesajúce preferencie aktuálnej hlavy štátu Petra Porošenka.
MIMORIADNA SPRÁVA Ukrajina je vo vojne: Parlament odhlasoval stanné právo
Aj z toho dôvodu vyzýva k zachovaniu rozvahy a dôslednému vyhodnoteniu rozvahy. „Treba vnímať aj špecifickú situáciu na Ukrajine – nie je všetko biele, alebo čierne. Modlime sa za to, aby sa tento konflikt čo najrýchlejšie upokojil diplomatickou cestou. Sankcie ale nie sú účinné. Sankcie mali zabezpečiť vyriešenie konfliktu, ale namiesto toho mám pocit, že sú len účelové. Slovensko by malo byť trvať na takých tlakoch, aby si obe strany sadli za okrúhly stôl a situáciu vyriešili bez stanného práva,“ vyzval na diplomatické riešenie konfliktu Andrej Danko.
Pellegriniho situácia znepokojuje
„Z Kyjeva dnes prichádzajú informácie, ktoré ma vážne znepokojujú. Politické vyjadrenia ako – stanné právo, plná bojová pohotovosť, či vyhlásenie vojnového stavu znepokojujú nielen medzinárodnú verejnosť, ale aj nás priamych susedov Ukrajiny,“ napísal premiér na svojom Facebooku s tým, že to nie sú dobré správy.
„Úprimne si želám, a myslím, že hovorím v mene každého občana Slovenskej republiky, aby došlo k upokojeniu vyhrotenej situácie. Nikto si neželá ozbrojený konflikt a na diplomatickej úrovni je potrebné urobiť všetko pre zachovanie pokoja v Európe,“ dodal začiatkom týždňa.
Operatívna porada
Pellegrini včera zvolal operatívnu poradu o pripravenosti Slovenskej republiky na možný vývin vzťahov medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou. Zúčastnili sa na nej ministerka vnútra Denisa Saková, minister obrany Peter Gajdoš, riaditeľ Slovenskej informačnej služby Anton Šafárik a riaditeľ Vojenského obranného spravodajstva Ján Balciar. Premiér následne rozhodol, že dnes na ôsmu hodinu ráno zvolá mimoriadneho rokovania Národného bezpečnostného analytického centra.
Okrem toho sa včera na Úrade vlády SR stretol s veľvyslancami členských krajín Európskej únie. Hlavnou témou stretnutia bola aktuálna bezpečnostná situácia na Ukrajine. Zástupcovia členských krajín EÚ sa s premiérom zhodli, že je potrebné upokojiť napätie medzi Moskvou a Kyjevom. Európska únia musí urobiť všetko pre to, aby sa neeskaloval konflikt a musí sa riešiť diplomatickou cestou.
Putin sleduje jasné ciele, je to otvorená ruská agresia
K situácii sa vyjadril aj šéf zahraničných poradcov ukrajinského premiéra a bývalý minister financií Ivan Mikloš. „Novým aktom otvorenej ruskej agresie voči Ukrajine na Azovskom mori podľa môjho názoru Putinov režim sleduje nasledovné ciele. Dovnútra, k svojim voličom, demonštruje silu, rozhodnosť a akcieschopnosť svojej politiky. Zároveň smerom von odhaľuje, ale aj testuje nejednotnosť, pasivitu a nemohúcnosť západného sveta,“ napísal na sociálnej sieti.
Nejednotnosť a nemohúcnosť sa pritom podľa Mikloša neprejavuje len medzi jednotlivými krajinami, ale aj vnútri nich. „Ukazuje to napríklad jasný, správny a sebavedomý postoj prezidenta Kisku a hanebný, alibistický a ustráchaný postoj premiéra Pellegriniho. Nehovoriac už o Dankovi, ktorý ani nemusí hovoriť nič, aby bolo jasné, na ktorej strane stojí,“ dodal s tým, že sankcie voči Rusku by sa mali čo najrýchlejšie sprísniť.
Situácia je podľa Kisku neakceptovateľná
Prezident Andrej Kiska považuje zvyšovanie napätia na okupovanom Kryme a v Azovskom mori za neakceptovateľné. Podľa prezidenta je nevyhnutné zastaviť eskaláciu, zdržať sa agresívnych krokov a upokojiť situáciu. „Slovenská republika neuznáva nelegálnu anexiu Krymu a podporuje suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach,“ uviedol prezident v stanovisku.
Podľa Ondrejcsáka ide o otvorený útok Ruska
Na situáciu reagoval aj štátny tajomník ministerstva obrany Róbert Ondrejcsák (Most-Híd). Rusko podľa neho otvoreným útokom na ukrajinské lode dramaticky eskaluje konflikt s Ukrajinou. „Po ilegálnej anexii Krymu a vojenských operáciách na východe Ukrajiny tým vojna získava novú dimenziu. Snáď to prebudí do reality aj tých, ktorí stále snívajú o večnom priateľstve s Moskvou či o budovaní ´mostov´ medzi východom a západom. Mimochodom, most nad Kerčským prielivom, v blízkosti ktorého sa agresívne kroky odohrali, bol tiež postavený v rozpore s medzinárodným právom,“ uviedol na svojom facebookovom profile Ondrejcsák.
Slovensko monitoruje situáciu na hraniciach
Ministerka vnútra Denisa Saková na včerajšom stretnutí s Pellegrinim diskutovala o aktuálnej situácii na Ukrajine. Služba hraničnej a cudzineckej polície Úradu hraničnej a cudzineckej polície, ktorá zodpovedá za kontrolu vonkajšej hranice s Ukrajinou, intenzívne komunikuje so svojimi partnermi na území Ukrajiny s cieľom identifikovať vznik prípadných bezpečnostných hrozieb.
Doposiaľ získané informácie neboli dôvodom pre prijatie mimoriadnych bezpečnostných opatrení. Služba hraničnej a cudzineckej polície je pripravená v prípade zmeny situácie operatívne reagovať. Polícia zároveň upozorňuje na zablokovanie prístupových ciest k hraničným priechodom Malyj Bereznyj – Ubľa a Užhorod – Vyšné Nemecké pre všetkých cestujúcich bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť. K blokovaniu prístupových ciest na ukrajinskej strane dochádza z dôvodu zmeny pravidiel kontroly vozidiel so zahraničnou registráciou. Blokácia prístupových ciest však nesúvisí so zavedením výnimočného stavu na Ukrajine.
Slovensko Ukrajinu plne podporuje
Slovensko vyzýva Ruskú federáciu, aby v súlade s medzinárodným právom umožnila voľný prístup k ukrajinským prístavom na pobreží Azovského mora. Vo svojom stanovisku v súvislosti s ruským zajatím troch ukrajinských lodí v Azovskom mori to uvádza ministerstvo zahraničných vecí. Obe strany zároveň vyzvalo k rozvahe s cieľom vyhnúť sa ďalšiemu vyhroteniu napätia. „Kroky vedúce k eskalácii napätia na anektovanom Kryme v Azovskom a Čiernom mori porušujú zvrchovanosť Ukrajiny a podrývajú bezpečnosť a stabilitu v širšom regióne,“ napísal rezort diplomacie.
Potvrdil, že Slovensko suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny v medzinárodne uznaných hraniciach plne podporuje. Rezort zopakoval tiež, že upokojenie konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou je jednou z priorít slovenského predsedníctva v OBSE.
Bezpečnostný výbor by sa mal zaoberať Ukrajinou
Brannobezpečnostný výbor parlamentu by sa podľa opozičného poslanca Gábora Grendela mal zaoberať situáciou na Ukrajine. Chcel by si vypočuť názor ministra obrany alebo ministerky vnútra, čo znamená pre naše bezpečnostné sily, keď je v susednom štáte vyhlásená plná bojová pohotovosť. Zároveň uviedol, že dúfa, že naše ozbrojené sily situáciu monitorujú a v prípade potreby budú pripravené adekvátne konať. „Môžeme sa hrať na to, že je to 2 000 kilometrov ďaleko, ale je to susedný štát,“ povedal. Zároveň skonštatoval, že situáciou na Ukrajine sa mohla zaoberať bezpečnostná rada štátu. „Ak bola bezpečnostná rada schopná riešiť dlažobné kocky, som prekvapený, že v takomto prípade mlčí,“ dodal.
Predseda výboru pre obranu a bezpečnosť Anton Hrnko naopak skonštatoval, že nie je dôvod miešať sa do sporu Ukrajiny a Ruska. K situácii sa podľa neho už vyjadrilo naše ministerstvo zahraničia. Podľa poslanca Róberta Kaliňáka situácia na Ukrajine aj vzhľadom na vzdialenosť vplyv na našu bezpečnosť nemá. „Je dôležité aby to neeskalovalo,“ povedal s tým, že obe strany konfliktu treba priviesť k rokovaciemu stolu. Podľa vlastných slov by bol Kaliňák opatrný s pomenovaním jasného vinníka. „V tomto probléme majú prsty obaja, to je nepochybné,“ dodal.
Vyhlásenie stanného práva na Ukrajine bude trvať 30 dní, hoci pôvodne ho prezident plánoval vyhlásiť až na 60 dní. K vážnej eskalácii napätia medzi Ruskom a Ukrajinou došlo v nedeľu v Kerčskom prielive, ktorý spája Čierne more a Azovské more. V čase, keď sa cez prieliv snažili preplávať tri ukrajinské lode plaviace sa z Odesy na pobreží Čierneho mora do Mariupoľa na pobreží Azovského mora, zaútočilo na ne ruské námorníctvo. Do jedného ukrajinského remorkéra narazila ruská loď a poškodila mu motor, na dve ukrajinské plavidlá Rusi strieľali a všetky tri ukrajinské lode nakoniec zadržali. Šiesti ukrajinskí námorníci boli podľa Kyjeva pri ruskej streľbe zranení, Moskva hovorí o troch zranených Ukrajincoch.
