BRATISLAVA - Poslanci Národnej rady (NR) SR začali stredajšie rokovanie 43. schôdze návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie v súvislosti so zákonom o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Návrh zákona Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR má zmeniť spôsob poskytovania príspevku a zaviesť novú pozíciu pracovníka dlhodobej starostlivosti.
Príspevok na pomoc pri odkázanosti má podľa návrhu dostávať priamo odkázaná osoba. Sama rozhodne o jeho využití, či už na úhradu výdavkov na neformálnu starostlivosť poskytovanú príbuznými v domácom prostredí alebo na formálnu, kde patria ambulantné a terénne formy sociálnych služieb poskytované inými pracovníkmi. Výška príspevku by sa mala odvíjať od stupňa odkázanosti. Poslancov v stredu čaká aj hlasovanie o prediskutovaných bodoch. Prebehnúť má len o 17.00 h, tradičné doobedňajšie hlasovanie sa nemá uskutočniť.
archívne video
Oravské hradné bralo bude chráneným areálom
„Napriek malej výmere Oravského hradného brala ide o fragmenty zachovalého sekundárneho lesného komplexu. Po spresnení na súčasný stav katastra nehnuteľností a podľa vrstiev GIS bude výmera chráneného areálu Oravské hradné bralo 2,94 hektára a výmera jeho ochranného pásma 0,82 hektára,“ ozrejmilo MŽP. Na území chráneného areálu bude podľa neho platiť tretí stupeň ochrany, na území ochranného pásma druhý stupeň.
„Vďaka tomu bude možné efektívne zabezpečiť protipožiarne opatrenia, ako aj bezpečnosť návštevníkov Oravského hradu. Dôjde ku zjednodušeniu niektorých povoľovacích procesov, napríklad pre opiľovanie a odstraňovanie náletových drevín či opravu bariéry proti padaniu kameňov z hradného brala na prístupové komunikácie,“ vysvetlil šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nominant SNS).
Predmetmi ochrany budú štyri biotopy európskeho významu, a to karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou, lipovo-javorové sutinové lesy, vápnomilné bukové lesy a vŕbovo-topoľové nížinné lužné lesy. Taktiež sa ochráni aj netopier vodný či jašterica múrová. „Kategória chráneného územia, vymedzenie hraníc a stupne ochrany zodpovedajú veľkosti a predmetom ochrany chráneného územia, ako aj ochrane a využívaniu národnej kultúrnej pamiatky Oravský hrad nachádzajúcej sa na Oravskom hradnom brale,“ tvrdí envirorezort. Nariadenie nadobudne účinnosť 1. januára 2026.
MŽP upravuje prahové hodnoty pre látky znečisťujúce podzemné vody
„Navrhované zmeny v ustanovení prahových hodnôt a odvodenie nových prahových hodnôt pre látky znečisťujúce podzemné vody a zmeny vo vymedzení plôch útvarov podzemných vôd vyplývajú z nových hydrogeologických poznatkov a informácií o hydrogeochemickej charakteristike podzemných vôd,“ uviedol envirorezort. Prahové hodnoty sú odvodené na základe platných limitných hodnôt ukazovateľov kvality pitnej vody a odporúčanej hodnoty pre povrchovú vodu určenú na odber pre pitnú vodu.
SR nemala ustanovené prahové hodnoty pre geotermálne útvary podzemných vôd. Dôvodom bol nedostatok údajov z monitorovania geotermálnych vôd. Na hodnotenie chemického stavu geotermálnych útvarov podzemných vôd sa preto používalo iba kritérium, ktorým je stabilita chemického zloženia, tvrdí MŽP. „V posledných rokoch sa zlepšilo poznanie chemického zloženia geotermálnych vôd, čo umožnilo odvodiť prahové hodnoty pre znečisťujúce látky pre väčšinu geotermálnych útvarov podzemných vôd s dostatkom údajov z monitorovania geotermálnych vôd,“ priblížilo.
Na hodnotenie chemického stavu geotermálnych útvarov podzemných vôd preto rezort navrhuje používať okrem stability chemického zloženia aj nové prahové hodnoty. To umožní porovnanie hodnotenia chemického stavu útvarov podzemných vôd vo viacerých plánovacích cykloch manažmentu povodia.
Rezort vysvetlil, že prahové hodnoty sú normami kvality podzemných vôd a ustanovujú sa na účely hodnotenia chemického stavu útvaru podzemných vôd alebo skupiny útvarov podzemných vôd. Sú tiež východiskom pre návrh programu opatrení na ochranu a zlepšenie kvality podzemnej vody na dosiahnutie environmentálnych cieľov.
Povodne za prvý polrok 2025 spôsobili škody za vyše 2,91 milióna eur
Slovensko podľa Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR zasiahli v prvom polroku 2025 povodne na území siedmich krajov, pričom výška škôd dosiahla 862.000 eur. Viac ako 783.000 eur tvorili škody na majetku obcí. Štátu vznikli škody za približne 64.000 eur, škody na majetku fyzických osôb dosiahli vyše 15.000 eur. Najviac zasiahnutý bol Prešovský kraj, tvrdí envirorezort.
Štát vyplatí náklady za povodne v sume vyše 3,3 milióna eur. Najviac pôjde do Bratislavského kraja, ktorý bol v druhom polroku 2024 najviac zasiahnutý povodňami. Za povodňové záchranné práce a povodňové škody dostane približne 1,35 milióna eur, okresné úrady v sídle kraja v Žiline, Nitre, Trenčíne, Banskej Bystrici a Prešove si rozdelia takmer 500.000 eur.
„Viac ako 1,4 milióna eur pôjde na úhradu výdavkov vynaložených na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác Slovenským vodohospodárskym podnikom,“ uviedlo MŽP. Takmer 100.000 eur dostane ministerstvo obrany za vykonávanie povodňových záchranných prác, vyše 13.000 eur agrorezort za vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác a asi 3600 eur rezort zdravotníctva za úhradu výdavkov vynaložených na vykonávanie povodňových záchranných prác.
„Prívalové povodne po silných lejakoch s krúpami sa objavili po veľkonočných sviatkoch v povodí hornej Oravy a vo Zvolenskej Slatine v povodí Slatiny, kde mali za následok lokálne pomerne rozsiahle škody. Výrazný vzostup zrážok bol zaznamenaný v prvých májových dňoch v hornej časti povodia Bodrogu,“ priblížilo ministerstvo. Doplnilo, že podobná situácia sa zopakovala aj neskoršie v máji. Stupne povodňovej aktivity vyhlásili v 63 oblastiach. Najviac ich bolo v čiastkových oblastiach Bodrogu a Hornádu. K vyhláseniu tretieho, najvyššieho stupňa povodňovej aktivity došlo celkovo 31-krát.
NLC bude prijímateľom z mechanizmu obnovy a odolnosti pre budovanie lesov
árodné lesnícke centrum (NLC), štátna príspevková organizácia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, bude priamo určeným prijímateľom prostriedkov mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pre budovanie lesov odolných voči zmene klímy. Vyplýva to z návrhu z dielne MPRV, ktorý v stredu schválila vláda.
„Za priamo určeného prijímateľa v rámci Komponentu 5: Adaptácia na zmenu klímy Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, Investície č. 2: Budovanie lesov odolných voči zmene klímy (Building Forests Resilient to Climate Change), ktorého vykonávateľ je MPRV, sa navrhuje určiť NLC v nadväznosti na návrh základných východísk pre zmenu Plánu obnovy a odolnosti SR, ktorý bol vládou vzatý na vedomie 15. januára 2025,“ spresnil agrorezort.
Vláda odobrila 9. správu o postavení a právach príslušníkov národnostných menšín
V materských školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny bolo vlani 10.251 žiakov patriacich k jazykovej menšine, na základných školách ich bolo 29.886 a na stredných školách 9499, konkretizuje správa, ktorá sa venuje uplatňovaniu práv príslušníkov národnostných menšín zaručených vnútroštátnymi i medzinárodnými právnymi predpismi v oblastiach vzdelávania, kultúry, používania menšinového jazyka či participácie na správe vecí verejných.
Správa, ktorú aj na základe podkladov od orgánov verejnej správy vypracoval Úrad splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny, bilancuje tiež podania týkajúce sa možného porušenia zákona o používaní jazykov národnostných menšín. V sledovanom období prijal úrad splnomocnenca 427 podaní, 69 od právnických a 360 od fyzických osôb. „Väčšina týchto podaní odkazovala predovšetkým na možné porušenie zákona, ktorý ukladá povinnosť uvádzať informácie týkajúce sa ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov SR na miestach prístupných pre verejnosť popri štátnom jazyku aj v jazyku menšiny,“ priblížili predkladatelia správy. Úrad splnomocnenca v spolupráci s Úradom vlády SR v období rokov 2023 a 2024 vybavil 65 jazykových podaní, pričom v ďalších 268 prípadoch prebieha proces riešenia, dodali.
V oblasti kultúry správa oznamuje, že Fondu na podporu kultúry národnostných menšín (FPKNM) doručili vlani 2206 žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov v celkovej sume vyše 23,47 milióna eur. Odborné rady celkovo odporučili na podporu 1604 projektov, ktorých požadovaná suma spolu predstavovala viac ako 17,18 milióna eur. „Celkovo FPKNM v roku 2024 vyplatil 1567 zmlúv v celkovej výške 8.837.507 eur,“ uviedli autori správy. Z regionálneho hľadiska bolo podľa nich najviac podporených žiadostí v Nitrianskom a Trnavskom kraji. Najmenej žiadostí bolo podporených v Trenčianskom a Žilinskom kraji.
Správa si tiež všíma zastúpenie médií, ktoré sa venujú a vysielajú v jazyku národnostných menšín. Napríklad internetové rádio Rusyn FM, ktorého cieľom je šíriť osvetu medzi Rusínmi a prebudiť v nich záujem o vlastnú kultúru a jazyk, začalo v roku 2024 vysielať 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Správa tiež pripomína, že jedinou samostatnou rozhlasovou stanicou v SR, ktorá vysiela 24 hodín denne v maďarskom jazyku a má vlastné FM frekvencie, je Mária Rádio Mirjam. TV Romana je zasa jediná celoplošná televízia, ktorá sa venuje prevažne životu Rómov.
Autori správy v závere konštatujú, že v oblasti inštitucionálnej ochrany práv príslušníkov národnostných menšín nastal určitý posun. V tejto súvislosti pripomínajú vznik samostatnej Rady vlády SR pre národnostné menšiny (RVNM) či doplnenie štatútu splnomocnenca. „Naďalej však pretrvávajú výzvy a úlohy, ktoré sa z legislatívnych, administratívnych alebo finančných dôvodov doteraz nepodarilo vyriešiť,“ poznamenali.
V odporúčaniach do nasledujúceho obdobia preto navrhli napríklad prijať komplexný zákon o postavení príslušníkov národnostných menšín, ktorého cieľom bude systematicky vymedziť ich práva, odstrániť roztrieštenosť právnej úpravy a pokryť aj oblasti doteraz právne neupravené. Rovnako vyzvali posilniť mechanizmy na podporu účinnej účasti národnostných menšín na verejnom živote. Prostredníctvom stálej konzultácie s novovytvorenou RVNM odporúčali prijať opatrenia na zvýšenie efektivity fungovania FPKNM.
Vláda schválila dotáciu pre VÚC na podporu humanitárnej pomoci v roku 2025
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR poskytne jednorazovú dotáciu pre vyššie územné celky (VÚC) na podporu humanitárnej pomoci v roku 2025. Táto dotácia má čiastočne uhradiť zvýšené náklady VÚC na zabezpečenie poskytovania sociálnych služieb. Vyplýva to z návrhu nariadenia vlády SR v oblasti dotácií v čase mimoriadnej situácie či núdzového stavu v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na Slovensko spôsobeným ozbrojeným konfliktom na Ukrajine, ktorý v stredu vláda schválila.
„Cieľom je zmierniť dôsledky nárastu miery inflácie a súvisiacu potrebu zmiernenia vplyvov tejto mimoriadnej situácie aj na rozpočty vyšších územných celkov z hľadiska ich pôsobnosti pri zabezpečovaní poskytovania sociálnych služieb, a tak predísť riziku ohrozenia udržateľnosti a dostupnosti poskytovania sociálnych služieb osobám v nepriaznivej sociálnej situácií, odkázaných na ich poskytovanie,“ uviedlo MPSVR v dôvodovej správe.
Rezort zhodnotil, že nárast cien výrobkov, tovarov a služieb, ktorý je spôsobený zvýšenou mierou inflácie, sa prejavil aj v prevádzkovej nákladovosti poskytovaných sociálnych služieb. Súvisí to tiež s tlakom na zvyšovanie úrovne odmeňovania zamestnancov v sociálnych službách v záujme zabezpečenia stabilizácie personálu.
