BRATISLAVA - Poslanci Národnej rady (NR) SR začali štvrtkové rokovanie návrhom zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ten má vzniknúť po zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO). Návrh je v 2. čítaní. Do pléna ho prišiel predstaviť minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD). Odmietol, že by šlo o akt pomsty, tá sa podľa neho diala v období rokov 2020 až 2023.
Minister ozrejmil, že návrh prišiel po odborných diskusiách na úrovni rezortov vnútra, spravodlivosti i Úradu vlády SR. Pýta sa, či je normálne, aby v malom štáte, ako je Slovensko, riešili podobnú agendu dva paralelné úrady. „Je to ekonomicky výhodné, aby to bolo zastrešené jedným úradom,“ uviedol.
archívne video
So zmenou podľa neho vláda prichádza preto, aby sa chránili skutočné obete a skutoční oznamovatelia efektívnejšie i spravodlivejšie. „Ochrana sa neredukuje, ale spresňuje sa,“ dodal s tým, že nová úprava bude v súlade s európskou legislatívou. Zamestnávateľ doteraz podľa ministra nemal nástroj, ako sa brániť, ak dôvody ochrany pominuli alebo sa ani nepreukázali. Treba podľa neho zabezpečiť rovnováhu medzi právami oznamovateľov a právami zamestnávateľa. Opäť tiež kritizoval skupinu policajtov známu ako čurillovci. Nechce, aby sa obvinení skrývali za štatút chráneného oznamovateľa. „Ak sa z inštitúcie pre ochranu stane bunker pre týchto ľudí, ktorí sú obvinení, to nie je právny štát, to je paródia na právny štát,“ vyhlásil. Vo štvrtok čaká poslancov aj tradičná hodina otázok na predstaviteľov vlády SR.
Prihlásilo sa vyše 40 poslancov
Do diskusie v pléne Národnej rady (NR) SR k vládnemu návrhu zriadiť namiesto Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) nový úrad, sa vo štvrtok dopoludnia prihlásilo písomne vyše 40 poslancov. Ak je poslanec prihlásený za klub, má na svoje vystúpenie 30 minút, inak môže rečniť 20 minút. Na každého rečníka môžu poslanci reagovať dvojminútovými faktickými poznámkami. Následne sa môžu do rozpravy hlásiť poslanci aj ústne. Do diskusie sa prihlásili najmä opoziční poslanci. V úvode návrh predstavil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD).
Prezentované dôvody na zmeny v ochrane oznamovateľov podľa Plavákovej nesedia
Prezentované dôvody na zmeny v systéme ochrany oznamovateľov nesedia. Zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) a vytvorenie Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti nebude lacnejšie, existujúci úrad nekonal protizákonne a výber vedenia úradu nebude po novom transparentnejší. V rozprave v druhom čítaní k návrhu zákona to vyhlásila poslankyňa Národnej rady (NR) SR Lucia Plaváková (PS).
„Realita je taká, že nikdy sa neukázalo, že by ÚOO postupoval v rozpore so zákonom. Ak máte nejaký dôkaz, tak ho predneste,“ uviedla. „Naopak, postup ÚOO v súlade so zákonom potvrdili aj súdy,“ dodala a upozornila, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) má konflikt záujmov, pretože ÚOO udelilo ministerstvu vnútra pokutu a zvíťazilo nad rezortom v súdnom spore. Plaváková avizovala, že opozícia predloží tri pozmeňujúce návrhy. Jedným z nich je zvrátenie celého procesu a ponechanie existencie ÚOO.
Druhým pozmeňujúcim návrhom je odloženie účinnosti zákona. Plaváková argumentovala, že zamestnanci nie sú pripravení na novú agendu a vláda nemá ani premyslené, ako nový širší úrad personálne zabezpečí. „Neexistuje žiadny dôvod, aby účinnosť nastala vyhlásením,“ myslí si. Tretím pozmeňujúcim návrhom chce opozícia odstrániť z návrhu zákona presun agendy obetí trestných činov.
Zmena ÚOO na nový úrad je len o pomste Šutaja Eštoka, tvrdí Kolíková
Zmena Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti je len o pomste ministra vnútra a predsedu Hlasu-SD Matúša Šutaja Eštoka. Vyhlásila to poslankyňa Národnej rady (NR) SR Mária Kolíková (SaS) počas diskusie v pléne k návrhu zákona, ktorý je v druhom čítaní. Legislatíva je podľa nej v rozpore s európskym právom.
Minister podľa Kolíkovej dokončuje pomstu a ohrozuje peniaze z plánu obnovy. „Idete prijať niečo, čo je v príkrom rozpore s európskym právom,“ odkázala koaličným poslancom. „Nie je šanca, aby ste ustáli takúto právnu úpravu na Európskej komisii,“ dodala. Kolíková tiež Šutajovi Eštokovi povedala, že určite od ľudí nedostal mandát na to, aby riešil pomstu. Najviac mu podľa nej prekáža nezávislosť ÚOO. „Lebo pomsta sa nedá vykonávať cez inštitúcie, ktoré sú autonómne a nezávislé,“ myslí si. Predsedu nového úradu podľa nej vyberie šéf Hlasu-SD, a tým nebude nezávislou inštitúciou. Problém vidí poslankyňa aj v tom, že návrhom koalícia zužuje priestor, v ktorom môže úrad dávať ochranu. „Vy to dávate iba na zamestnávateľa, smernica hovorí, že smerom ku ktorejkoľvek inštitúcii,“ zdôraznila. Pýtala sa tiež, či ideme rušiť úrad za to, že dodržiava zákon.
Poslanci budú môcť o transformácii ÚOO na nový úrad rokovať aj po 20.00 h
Poslanci Národnej rady (NR) SR budú môcť o návrhu zákona, ktorým zanikne Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) a vznikne nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, budú môcť rokovať aj po 20.00 h, najdlhšie však do polnoci. Okrem toho bude rokovacím dňom aktuálnej parlamentnej schôdze aj budúci pondelok (8. 12.). Poslanci si zmeny odhlasovali na návrh koaličných poslaneckých klubov na začiatku štvrtkového dopoludňajšieho hlasovania.
Počas nočného rokovania by poslanci zatiaľ o návrhu zákona nemali hlasovať. V pondelok parlamentné plénum tiež hlasovať nebude. Poslanci budú iba rokovať od 9.00 h do 20.00 h s hodinovou obedňajšou prestávkou.
Reformu financovania sociálnych služieb posunuli poslanci do 2. čítania
Reformu financovania sociálnych služieb posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok do druhého čítania. Návrh zákona o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby má zmeniť spôsob poskytovania príspevku a zaviesť novú pozíciu pracovníka dlhodobej starostlivosti. O právnej norme rokujú poslanci v skrátenom legislatívnom konaní, definitívne by tak o nej mali rozhodnúť už na aktuálnej schôdzi.
Príspevok na pomoc pri odkázanosti má podľa návrhu dostávať priamo odkázaná osoba. Sama rozhodne o jeho využití, či už na úhradu výdavkov na neformálnu starostlivosť poskytovanú príbuznými v domácom prostredí alebo na formálnu, kde patria ambulantné a terénne formy sociálnych služieb poskytované inými pracovníkmi. Výška príspevku by sa mala odvíjať od stupňa odkázanosti. Vzniknúť by mala tiež nová pracovná pozícia v podobe pracovníka dlhodobej starostlivosti, ktorý bude môcť vykonávať širší rozsah úkonov súvisiacich s ošetrovateľskou starostlivosťou. Všetky jeho ošetrovateľské úkony budú zároveň uhrádzané zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Zmena by mala nastať aj vo financovaní pobytových zariadení neverejných poskytovateľov, ktoré budú spolufinancovať vyššie územné celky.
Zákon nadobudne účinnosť postupne, a to od 1. januára 2026, ďalej od 1. júla a 31. decembra budúceho roka. Dôvodom sú úpravy, pri ktorých poskytovatelia sociálnych služieb aj samosprávy potrebujú čas na realizáciu zmien. „Prechodné obdobie na postupné nadobudnutie účinnosti je odôvodnené povahou a charakterom navrhovaných právnych úprav s ich rozpočtovými dôsledkami a potrebou poskytnúť dostatočný časový priestor na oboznámenie sa s touto právnou úpravou u cieľovej skupiny osôb tak, aby mohli prijímať svoje informované rozhodnutia súvisiace s uplatnením nároku na príspevok na pomoc pri odkázanosti a voľbou spôsobu a formy poskytovanej formálnej a neformálnej starostlivosti,“ vysvetlilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR. Súvisí to aj s administratívou pri poskytovaní a výplate tohto príspevku.
Od roku 2026 sa nebudú rodičom starajúcim sa o deti znižovať dôchodky
Obdobie, keď sa jeden z rodičov staral o dieťa na materskej, respektíve rodičovskej dovolenke, sa bude započítavať do dôchodku. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok definitívne schválili. Za návrh hlasovalo všetkých 142 prítomných poslancov. Novela bude účinná od januára budúceho roka. „Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť realizáciu ústavného práva podľa článku Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ustanovuje, že nemožnosť vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu dlhodobej starostlivosti o dieťa počas zákonom ustanovenej doby po jeho narodení nesmie mať negatívny vplyv na primerané hmotné zabezpečenie v starobe,“ uviedlo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) v predkladacej správe.
Novela upravuje nový, alternatívny postup na určenie sumy dôchodku, ktorým sa docieli, že obdobie dôchodkového poistenia bude hodnotené v zásade rovnako ako zárobková činnosť. Poistenec bude mať za obdobie, v ktorom sa stará o dieťa do dovŕšenia veku troch rokov alebo do 18 rokov, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, individuálny vymeriavací základ, ktorý zodpovedá priemerným zárobkom počas jeho pracovného života. Zároveň sa umožňuje súbeh povinného dôchodkového poistenia z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa s povinným dôchodkovým poistením zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby.
Dôchodky priznané v roku 2026 budú vypočítané podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2025 a následne aj spolu s dôchodkami vypočítanými podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2004 budú prepočítané v termíne do 31. decembra 2031. Novela tiež garantuje zachovanie súčasnej úrovne dôchodkového poistenia za obdobia starostlivosti o dieťa. Cieľom novely je zvýšiť úroveň dôchodkového zabezpečenia aj ďalším osobám, za ktoré v súčasnosti platí poistné na dôchodkové poistenie štát. Sú to poberatelia peňažného príspevku na opatrovanie, osoby vykonávajúce osobnú asistenciu najmenej 140 hodín mesačne, ohrozený svedok alebo chránený svedok, vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy či fyzická osoba, ktorá má priznaný kompenzačný príspevok z dôvodu útlmu banskej činnosti.
Vláda neodpovedala, ako si predstavuje praktický chod nového úradu
Vláda podľa poslanca Národnej rady (NR) SR Mariána Čaučíka (KDH) neodpovedala, ako si predstavuje praktický chod Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý nahradí Úrad na ochranu oznamovateľov. Ako poukázal, nie je jasné ani len to, či má štát pre nový úrad vyčlenené priestory. Vyhlásil to počas rozpravy k návrhu zákona v druhom čítaní v pléne Národnej rady.
„Zrušením úradu bez plnej, garantovanej a neprerušenej kontinuity môžu zo dňa na deň prísť o ochranu, ktorú im štát garantoval,“ uviedol Čaučík o oznamovateľoch a spytoval sa, kto za to preberie zodpovednosť. Návrh zákona podľa neho nie je zlepšením systému. Ako uviedol, opozícia vníma návrh zákona ako politickú likvidáciu nezávislého úradu, „ktorý si dovolil postaviť zákon nad ministra“. Koalíciu podľa neho nezaujíma, aké dôsledky to bude mať na štát. Čaučík vyhlásil, že poslanci klubu KDH zahlasujú proti tomuto návrhu. Koaličných poslancov vyzval, aby prejavili svoju občiansku a politickú odvahu a návrh nepodporili.
