BRATISLAVA - Vyše 585-tisíc ľudí podporilo petíciu za vyhlásenie referenda o predčasných voľbách. Zástupcovia petičného výboru včera odovzdali hárky prezidentke Zuzane Čaputovej. Tá si petičné právo váži a preto hárky posúdi dôsledne. Politológovia si myslia, že nemá šancu na úspech. Ak by k predčasným voľbám došlo, silným hráčom by bol Peter Pellegrini.
Dokumenty prebral vedúci Kancelárie prezidenta SR Metod Špaček. Prezidentka Čaputová oznámi svoje ďalšie kroky po tom, ako sa potvrdí, že petícia splnila ústavou predpísané kritériá. Ako priblížil jej hovorca Martin Strižinec, podpisy bude overovať asi 50 zamestnancov prezidentskej kancelárie. Podľa odborníkov však nemá veľkú šancu na úspech.
Vôľa občanov sa nedá ignorovať
Pokiaľ by bolo referendum úspešné a boli by vyhlásené predčasné voľby, podľa politológa Radoslava Štefančíka by to bolo legitímne. "Napokon, o vypísanie referenda žiada viac ako pol milióna občanov. Je ale na mieste otázne, či by bolo prípadné skrátenie tohto volebného obdobia legálne. Podľa mňa nie," povedal pre Topky. Politológ Michal Cirner si myslí, že prezidentka referendum vyhlási, no zdieľa názor, že úspešné zrejme nebude.
"Domnievam sa, že prezidentka dá posúdiť Ústavnému súdu či takéto referendum je v súlade s našou ústavou alebo nie. Bez ohľadu na rozhodnutie prezidentky, domnievam sa, že bude veľmi ťažké ignorovať vôľu takmer 600-tisíc občanov, ktorí referendum o predčasných voľbách žiadajú," uviedol Cirner.
Zákonom nemožno meniť ústavu
Podľa Štefančíka sa však predčasné voľby referendom nevyhlasujú, aj keby prišla viac ako polovica právoplatných voličov. "Výsledky referenda sa totiž vyhlasujú v zbierke zákonov ako zákon. Nad zákonmi ale stojí ústava a tá jasne hovorí, že poslanci sú volení na štyri roky. Tuším už prváci na práve sa učia, že legislatívnym právnym aktom nižšej právnej sily nemožno meniť legislatívny právny akt vyššej právnej sily. Inak povedané, zákonom nemožno meniť ústavu," vysvetľuje politológ.
VIDEO Referendum je politický projekt Fica a Pellegriniho, vyhlásil Naď
Ústavu je možné meniť len ústavným zákonom a ústavné zákony sa schvaľujú v parlamente. "O skrátení volebného obdobia tak musia rozhodnúť poslanci. Tí ale nemusia byť viazaní výsledkom referenda, pretože z ústavy im vyplýva právo rozhodovať sa pri hlasovaní v pléne podľa svojho svedomia a presvedčenia," ozrejmil Štefančík. "A pokiaľ je ich presvedčene iné, ako názor hlasujúcich v referende, ústava im hovorí, ako sa môžu a majú zachovať," dodal na margo referenda.
Referendum zrejme úspešné nebude
Referendum však podľa Štefančíka úspešné nebude. "Bude to len drahý prieskum verejnej mienky zneužitý opozičnými stranami. Aj keď rešpektujem skutočnosť, že každá demokracia niečo stojí," uviedol. Na Slovensku sme mali celkovo osem referend a z nich bolo platné iba jedno z roku 2003 o vstupe do Európskej únie.
Podľa Cirnera žijeme v mimoriadnych časoch svetovej pandémie. "Mimoriadna v našich politických dejinách bola aj vláda Igora Matoviča a stále pokračujúca koalícia, na ktorej čele je Igor Matovič ako predseda hnutia OĽaNO a minister financií. To všetko nahráva opozícii a je to pre nich nádejou na úspešné referendum. Napriek tomu, domnievam sa, že prípadné referendum nebude úspešné," skonštatoval politológ.
Pellegrini si musí nájsť nevestu
Čo sa týka volieb, oficiálne budú o necelé tri roky. Kto s kým by mohol vytvoriť novú hypotetickú koalíciu, o tom je ešte predčasné hovoriť. "Myslím, že Pellegrini by najskôr hľadal nevestu u stabilnejších strán tejto vládnej koalície, a síce u Sme rodina a SaS. Ak by ho obaja ohrdli, obrátil by sa na svojho politického otca Roberta Fica. Fico ako čisto pragmaticky založený typ politika by s takouto ponukou súhlasil," uviedol Štefančík.
"Jedna nevesta by však nestačila, preto bude Pellegrini bude musieť vytvoriť polygamný vzťah a pohľadať si nevestu ešte jednu. A tých možností veľa nebude. Predpokladám, že Andrej Danko so svojou SNS ostane v mimoparlamentnej opozícii, vyhliadky PS sú na Procházku, teda pol na pol, a to predpokladám, že s Ficom do vlády nepôjde, tak ostanú už len predstavitelia krajnej pravice, bez ohľadu na to, ktorá strana ich v parlamente bude zastrešovať," dodal Štefančík.
Všetko je to veľká neznáma
Predpovedať možný volebný výsledok sa nedá ani podľa Cirnera. "Do tohto veštenia vstupuje veľké množstvo faktorov, volebné výsledky strán, o ktorých si myslíme, že budú súčasťou parlamentu, ale aj príchod nových strán do parlamentu, napríklad v súčasnosti mimoparlamentných strán PS, maďarskej Aliancie, KDH a podobne," povedal. Zároveň teraz podľa neho nedokážeme odhadnúť či niektoré strany z parlamentu nevypadnú. "Napríklad Za ľudí alebo kotlebovci rozdelení do dvoch zoskupení," povedal.
"Preto je to všetko veľká neznáma, ale súhlasím s tým, že najväčšiu šancu vyhrať parlamentné voľby v súčasnosti má strana Hlas-SD. Túto stranu bude veľmi ťažké obísť pri zostavovaní novej vládnej koalície," dodal Cirner.
Prezidentka rozhodne
"Prezidentka má petičné právo v hlbokej úcte, preto budeme k tomuto procesu pristupovať mimoriadne zodpovedne," deklaroval hovorca s tým, že vynaložia všetko úsilie, aby sa proces nenaťahoval. Predseda petičného výboru Ervín Erdélyi priblížil, že priniesli 48 krabíc, v ktorých sa nachádza 84 136 hárkov s 585 816 podpismi. Člen výboru Peter Deďo verí, že prezidentka bezodkladne vyhlási referendum a že strany vytvoria silnú referendovú koalíciu a pripravia silnú kampaň.
Petičný výbor nevidí problém v tom, že podpisy zbierali najmä politické strany. "Toto všetko je iniciatíva ľudí. Ťažko sa dá hovoriť, že to je nejaká stranícka akcia," podotkli. Člen výboru Róbert Bestro vidí v referende šancu na reštart v spoločnosti. Prezidentka by mala vyhlásiť referendum do 30 dní od odovzdania podpisov. Na vyhlásenie referenda treba aspoň 350-tisíc podpisov od občanov. Ak by sa prezidentka pre referendovú otázku obrátila na Ústavný súd SR, mal by do 60 dní rozhodnúť. Referendum by sa malo konať najneskôr do 90 dní od jeho vyhlásenia.
Petičný výbor zverejnil podpisové hárky v rámci referendovej iniciatívy začiatkom februára. Petíciu iniciovali opozičný Smer-SD a mimoparlamentný Hlas-SD, pridala sa k nim aj neparlamentná SNS, podpisy zbierali podľa petičného výboru aj Socialisti.sk a ďalšie organizácie. Strany deklarujú, že má ísť o apolitické občianske referendum. Iniciatívu podporila aj Konfederácia odborových zväzov SR. Občanov sa chcú v referende pýtať, či súhlasia s tým, aby sa skrátilo ôsme volebné obdobie Národnej rady SR tak, aby sa parlamentné voľby vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov referenda.
