°C

Piatok, 10. júl 2020. Meniny má Amália, zajtra Milota.

Boj o post generálneho prokurátora: Koalíciu čaká stret s prezidentkou! Čižnár môže nadsluhovať

Gábor Grendel uviedol, že ich čaká politický stret s prezidentkou
Gábor Grendel uviedol, že ich čaká politický stret s prezidentkou
Zdroj: TASR/Martin Baumann, Kancelária NRSR
28.05.2020 12:15

BRATISLAVA - Voľba generálneho prokurátora je témou už niekoľko týždňov. Predstavitelia koalície už dlhšiu dobu avizovali aj zmenu zákona o voľbe šéfa prokuratúry. Mnohí začali skloňovať meno Daniela Lipšica ako možného kandidáta. Výhrady voči tomu, že nový generálny prokurátor by nemusel pochádzať z radov prokurátorov, však má aj prezidentka Zuzana Čaputová. Dostane sa do politického konfliktu so súčasnou koalíciou?


Júlová voľba generálneho prokurátora patrí k najväčším výzvam novej vlády. Koalícia už dlhšiu dobu avizuje, že sa zmení aj zákon. Prokurátorom by sa tak mohol stať aj politik. Vášne však vzbudilo meno Daniela Lipšica. A to nielen u opozície, ale aj u prezidentky Zuzany Čaputovej. Podľa nej je zmena zákona len kvôli jednému menu účelová. Súhlasí s názorom odborníkov, že šéfom prokuratúry by sa mal stať niekto z radov prokurátorov. Podpredseda parlamentu Gábor Grendel na sociálnej sieti avizoval, že ich s Čaputovou čaká politický stret. 

Politický stret s prezidentkou

Koalícia sa v Programovom vyhlásení vlády zaviazala umožniť kandidatúru na posty generálneho, ale aj špeciálneho, prokurátora nielen prokurátorom (ako doteraz), ale aj iným právnickým profesiám, teda sudcom, advokátom či notárom. Návrh zákona je už v parlamente. „Prezidentka Zuzana Čaputová je proti a svoj nesúhlas dáva čoraz hlasnejšie najavo. Čaká nás teda politický stret, ktorý je prirodzenou súčasťou politiky,“ napísal Grendel. 

Boj o post generálneho
Zdroj: TASR - Jaroslav Novák

Koaliční poslanci tak zrejme schvália novelu zákona, ktorou rozšíria možnosť uchádzať sa o post generálneho prokurátora aj neprokurátorom s právnickým vzdelaním. „Prezidentka zákon buď podpíše, alebo vráti do parlamentu, a potom sa parlament buď stotožní s jej výhradami, alebo zákon opäť schváli,“ uviedol podpredseda parlamentu. 


Voľba generálneho prokurátora rozhádala poslancov: Lipšic prelomil mlčanie! Pellegrini kritizuje návrh vlády


Bude Čižnár nadsluhovať?

Sám Grendel bude za rozšírenie okruhu kandidátov hlasovať. Má na to niekoľko dôvodov. „Je to záväzok z programového vyhlásenia, považujem to za správne a je to bežná prax aj v iných demokratických európskych krajinách,“ napísal Grendel s tým, že predpokladý, že koaličnou väčšinou sa zákon schváli, a to aj keď ho prezidentka vráti. „Potom príde druhá fáza, výberové konanie na základe nových pravidiel.“ Parlament zvolí kandidáta (prokurátora alebo neprokurátora), ktorého prezidentka buď vymenuje, alebo odmietne.

Jaromír Čižnár
Zdroj: TASR - Pavol Zachar

Slovensko už jednu skúsenosť s nevymenovaním legitímne zvoleného generálneho prokurátora má, keď Ivan Gašparovič odmietol kandidáta Jozefa Čentéša. „Z verejných vyjadrení pani prezidentky sa nedá vylúčiť, že v prípade zvolenia neprokurátora ako kandidáta na GP by postupovala rovnako. V praxi by to znamenalo, že generálnym prokurátorom zostane Jaromír Čižnár, až kým si parlament nezvolí takého človeka, ktorý bude vyhovovať predstavám pani prezidentky,“ dodal Grendel s tým, že ústavné kompetencie sú jednoznačné, výber kandidáta je na parlamente. 

Aj koalícia ráta s tým, že k určitému nadsluhovaniu Čižnára dôjde. Vychádza to tak aj vzhľadom na to, že musia riadne trvať lehoty spojené s navrhovaním kandidátov alebo námietkami. Uviedla ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. „Je zrejmé už dnes, že je viac-menej nepravdepodobné a nemožné, aby sme stihli riadny proces voľby do 17. júla aj s výsledkom, že tu bude nový generálny prokurátor,“ myslí si ministerka. Vzhľadom na to koalícia ráta, že k nadsluhovaniu Čižnára dôjde, keďže sa mu práve 17. júla končí mandát.

Prijať zákon kvôli jednej osobe zaváňa účelovosťou

Meno Daniela Lipšica ako možného kandidáta sa skloňuje už niekoľko dní. Sám minister hospodárstva Richard Sulík v jednej z diskusných relácií uviedol, že Lipšic je jedným z kandidátov. Práve jeho meno spustilo diskusiu o účelovosti zmeny zákona o prokuratúre. Podpredseda parlamentu Peter Pellegrini označil novelu za „Lex Lipšic“. O účelovosti hovorila aj prezidentka. 

Čaputová sa stretla s
Zdroj: Topky/Vlado Anjel

V rozhovore pre Aktuality však priznala, že pokiaľ by poslanci menili spôsob voľby generálneho prokurátora len kvôli konkrétnemu menu, mohlo by to zaváňať účelovosťou. Mohlo by to podľa nej vyzerať tak, že zákon bol prijatý kvôli jednej konkrétnej osobe, a to vníma ako problém. O tejto téme sa však plánuje rozprávať s premiérom Igorom Matovičom. „Pokiaľ ide o úvahu o zmene zákona v súvislosti s jedným z konkrétnych mien, najskôr by som sa o tejto téme porozprávala s pánom premiérom,“ uviedla. V prezidentskom paláci sa už stretla s odborníkmi.

Čaputová by Lipšica zrejme nevymenovala

Po stretnutí uviedla, že súhlasí s tým, že generálna prokuratúra potrebuje zmenu. Väčšina prezidentkiných hostí vrátane ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej či predsedu Najvyššieho súdu Jána Šikutu zastáva názor, že generálnym prokurátorom by mal byť iba prokurátor. Keďže prezidentka sa zhodla s názorom väčšiny, že šéfom GP by mal byť len prokurátor, Lipšica by zrejme nevymenovala. Ako sa nakoniec rozhodne, však zatiaľ nie je známe.

Boj o post generálneho
Zdroj: Topky/Peter Korček

Predseda ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák podotkol, že ak je za to, aby mohol byť generálnym prokurátorom aj neprokurátor, neznamená to, že má osobnú preferenciu. „Mala by to byť odborne zdatná osoba, morálne nespochybniteľná, znalá systému prokuratúry, ktorá bude garantovať prístup k spravodlivosti a najmä, ktorá prispeje k budovaniu dôvery verejnosti voči tejto inštitúcii,“ povedala Čaputová o spoločných požiadavkách na osobu prokurátora. 

Možní kandidáti

Z ostatných kandidátov sa spomínajú prokurátori Ján Šanta, Maroš Žilinka, Ján Hrivnák, Vasiľ Špirko alebo Jozef Čentéš. Súčasného generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára vymenoval do funkcie v júli 2013 vtedajší prezident Ivan Gašparovič. Generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva hlava štátu na návrh parlamentu. Jeho funkčné obdobie je sedem rokov a podľa zákona sa mu predlžuje až do zloženia sľubu novým generálnym prokurátorom.

Návrh zákona je už v parlamente

Dnes je už návrh zákona v parlamente a na júnovej schôdzi o ňom budú poslanci hlasovať. Z novely zákona o prokuratúre, ktorú predložili do parlamentu koaliční poslanci, vyplýva, že o funkciu generálneho prokurátora by sa mohli uchádzať aj kandidáti, ktorí nie sú prokurátormi. Rozšíriť by sa mal okruh osôb a inštitúcií, ktoré kandidátov navrhujú. Prejsť by mali verejným vypočutím na ústavnoprávnom výbore. Voľba generálneho prokurátora v pléne parlamentu by mala byť verejná.

Uchádzačom o funkciu generálneho prokurátora by tak mohol byť len občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do NR SR a dosiahol vek aspoň 40 rokov. Vyžadovať sa bude od neho aspoň 15-ročná prax v právnickom povolaní. Podmienkou by mala byť aj bezúhonnosť a požiadavka na osobnú integritu. V zmysle návrhu sa vyžaduje, aby kandidát bol svojim životom zárukou, že svoju funkciu bude vykonávať riadne a čestne. Predkladatelia vysvetľujú, že nejde o formálnu podmienku. Jej splnenie i splnenie formálnych podmienok by mal vyhodnocovať a overovať ústavnoprávny výbor.

Generálny prokurátor nemôže byť členom politickej strany

Návrh na odvolanie šéfa prokuratúry by malo byť po novom možné podať aj v prípade, ak prestane svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne, čo je podmienkou pri jeho zvolení. Okrem poslancov parlamentu by mohli navrhovať kandidátov aj minister spravodlivosti, Rada prokurátorov SR, verejný ochranca práv, profesijné organizácie právnikov, ale aj vedecké inštitúcie pôsobiace v oblasti práva, napríklad Slovenská akadémia vied či právnické fakulty.

Generálny prokurátor nemôže byť členom politickej strany, poslanec Ondrej Dostál (SaS) však dodal, že prihlásiť sa do výberu môže aj člen politickej strany. Ak by sa stal generálnym prokurátorom, musí sa zaviazať, že najneskôr do vymenovania sa vzdá členstva v strane. Informácie o kandidátoch by sa mali zverejňovať na webe parlamentu ešte pred ich vypočutím na ústavnoprávnom výbore, a to na 20 dní. Vypočutie by malo byť verejné. Pozývať by sa mala aj prezidentka SR, prípadne jej zástupca.

Kandidátom by mohli po ich prezentácii klásť otázky všetci prítomní poslanci, nielen členovia výboru, ako aj prezidentka, prípadne jej zástupca. Následne by mal výbor hlasovaním rozhodnúť, či kandidáti spĺňajú zákonné predpoklady vyžadované pre výkon funkcie, osobitne i podmienku týkajúcu sa ich osobnej integrity. Zo schôdze výboru by sa mal v zmysle právnej úpravy vykonávať audiovizuálny prenos.


Galéria

Zuzana Čaputová Gábor Grendel uviedol, že Jaromír Čižnár Čaputová sa stretla s

Nástroje k článku


AUTOR: © Zoznam/AMaj

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články