USA - Žirafa je pre deti aj dospelých symbolom exotiky – vysoká postava, škvrnitý vzor a predovšetkým mimoriadne dlhý krk ju robia nezameniteľnou. Otázka, prečo sa u nej vyvinul práve takýto znak, však vedcov fascinuje už roky. Najnovšie poznatky naznačujú, že kľúčovú úlohu mohli zohrávať samice a ich potreba zabezpečiť si dostatok výživy.
O pôvode dlhého žirafieho krku sa diskutuje už celé desaťročia. Jedna z rozšírených teórií tvrdila, že si ho vyvinuli samce ako „zbraň“ v súbojoch o samice – čím dlhší a silnejší krk, tým väčšia šanca uspieť v boji. Už klasici evolučnej teórie, ako Jean-Baptiste Lamarck či Charles Darwin, však uvažovali inak. Podľa nich umožnil dlhý krk žirafám dosiahnuť na listy vysoko v korunách stromov a vyhnúť sa konkurencii iných bylinožravcov.
Novšia štúdia publikovaná v odbornom časopise Mammalian Biology priniesla zaujímavé zistenia. Vedci analyzovali tisíce fotografií masajských žiráf z voľnej prírody aj zo zajatia a porovnávali proporcie ich tiel. Zamerali sa najmä na pomer dĺžky krku k celkovej veľkosti tela.
Samice sú vyberavé
Výsledky ukázali, že hoci samce pôsobia mohutnejšie a ich krk je absolútne dlhší, v pomere k telu majú dlhší krk práve samice. Tie sa totiž často živia listami hlboko v korunách stromov, kam sa iné zvieratá nedostanú. Sú vyberavé a uprednostňujú len určité druhy stromov, informuje portál The Conversation. Keďže mnohé samice bývajú gravidné už vo veku štyroch či piatich rokov, ich organizmus má zvýšené nároky na energiu a živiny. Práve potreba kvalitnej potravy mohla byť hlavným motorom evolučného „predlžovania“ krku.
Boj medzi samcami nezohral žiadnu úlohu
To však neznamená, že boj medzi samcami nezohral žiadnu úlohu. Po tom, čo sa krk predĺžil z dôvodu získavania potravy, mohol sa u samcov ďalej prispôsobovať súbojom. Ich krky sú hrubšie a silnejšie, čo im umožňuje udierať do súperov a získať výhodu pri párení. Samce majú tiež dlhšie predné končatiny a pôsobia vzpriamenejšie, zatiaľ čo samice majú telo mierne naklonené a celkovo jemnejšiu stavbu.
Výskum tak naznačuje, že za jedným z najvýraznejších znakov žiráf stojí kombinácia dvoch základných faktorov – potravy a rozmnožovania. Zároveň pripomína, že populácia masajských žiráf za posledné tri desaťročia výrazne klesla, najmä v dôsledku straty prirodzeného prostredia a pytliactva. Lepšie pochopenie ich biológie a vývoja je preto dôležité aj pre ich ochranu do budúcnosti.
