USA - Má každá časť ľudského tela svoj jasný účel? Hoci si to často myslíme, vedci upozorňujú, že nie všetko, čo na sebe máme, muselo vzniknúť ako premyslená „vychytávka“ evolúcie. Príkladom môže byť aj brada – typický znak moderného človeka, ktorý podľa niektorých výskumov nemusí plniť žiadnu konkrétnu funkciu.
Ľudské telo sa zvyčajne opisuje ako dokonale zosúladený systém, v ktorom má každý prvok svoje opodstatnenie. Najnovšie vedecké zistenia však naznačujú, že brada – teda kostný výbežok na spodnej časti tváre – mohla vzniknúť skôr náhodou než ako výsledok cieleného prirodzeného výberu.
Na túto možnosť upozornila štúdia publikovaná v odbornom časopise Plos One, na ktorú poukázal portál IFL Science. Výskumníci sa zamerali na evolučný vývoj lebky a tvárových čŕt u našich predkov – hominidov. Skúmali, ktoré znaky boli pravdepodobne formované prirodzeným výberom a ktoré mohli vzniknúť ako vedľajší efekt iných zmien.
Čo sa udialo počas evolúcie?
Z analýzy vyplynulo, že brada sa zrejme objavila v dôsledku postupných úprav tvaru lebky. Ako sa počas evolúcie zväčšoval mozog, menil sa uhol lebky a zároveň sa zmenšovala spodná časť tváre. Súviselo to aj s redukciou zubov a s prechodom na vzpriamenú chôdzu. Kombinácia týchto faktorov mohla spôsobiť, že v oblasti pod čeľusťou vznikol kostný výbežok – dnešná brada.
Vedci pritom zdôrazňujú, že jedinečnosť určitej črty ešte neznamená, že vznikla preto, aby zvyšovala šance na prežitie. Brada tak môže byť skôr „vedľajším produktom“ evolučných procesov než adaptáciou s konkrétnym účelom. Zaujímavé je, že hoci samotná brada zrejme neplní špecifickú funkciu, jej vznik je úzko prepojený so zásadnými zmenami, ktoré formovali moderného človeka. Inými slovami, možno nemá vlastnú úlohu – no je dôsledkom vývoja, vďaka ktorému sme dnes tým, kým sme.
