BRATISLAVA - Juraj Loj (43) je obľúbeným slovenským hercom, ktorí má na svojom konte množstvo divadelných, ale aj filmových a seriálových úloh. Jeho život však nebol vždy len o úspechoch. Práca ho v jednom momente takmer zrazila na kolená. Umelec priznal problém s alkoholom, ťažké depresie aj úzkostné stavy. Dostávali ho z toho dve terapeutky!
Herci pred kamerami a na divadelných doskách prežívajú desiatky životov. Niektorí sa však do svojej práce vžijú natoľko, že si trápenia svojej postavy prenášajú aj do reálneho sveta. Svoje by o tom vedel hovoriť aj obľúbený slovenský herec Juraj Loj, ktorý v istom momente pochopil, že sa musí naučiť tieto dva svety oddeliť. Dostal sa totiž do ťažkých depresií, úzkostných stavov a začal mať problémy aj s alkoholom.
Prezradil to v uplynulých dňoch v podcaste Mimóza. „Myslím, že je fajn, keď je človek otvorený chodiť na terapie, pretože pohľad nezávislého človeka, ktorý ťa nepozná, ti môže otvoriť oči. jedno obdobie som mal štyroch terapeutov naraz. Je to super, keď niekto má tú odvahu, pretože nie je jednoduché byť konfrontovaný sám sebou. Najťažšie je žiť sám so sebou,“ priznal Juraj. A priblížil aj, ktorá postava ho zrazila na kolená.
„Jedna moja úloha bola v Nitre, kde som hral postavu Plachého. Bol to človek, ktorý bol v dezolátnom alkoholickom stave a ja som si vymyslel, že on už bude v takom stave, že sa bude len triasť a ja som sa celé predstavenie triasol. Mal som obdobie, keď som veľa chlastal. A Roman Polák mi za celé skúšobné obdobie nepovedal jedinú pripomienku, a ja som si potom uvedomil, že ja som v tom stave bol permanetne dva a pol mesiaca. Stratil som svoju osobnosť, nevedel som, kto som,“ priznal Loj.
„Mal som ťažké depresie a úzkostné stavy. Nevedel som stáť na javisku a musel si hovoriť v hlave a stále si opakoval: voláš sa Juraj Loj. Mával som na javisku také ataky, že som akoby strácap pôdu pod nohami a pojem reality. Spôsobila to práca na tejto postave, pretože ja som to vždy hrotil, a odvtedy si dávam pozor a naučil som sa sám so sebou pracovať,“ uviedol bez zbytočného prikrášľovania herec. Priznal tiež, ako dlho mu trvalo, kým sa z týchto problémov dostal.
Netrvalo to deň, ani dva... Bojoval roky. „Prešiel som si svojimi traumami a depresívnym obdobím, ktoré trvalo štyri až päť rokov. Vtedy som analyzoval samého seba a všetko to, čo robím. A popritom som musel hrávať predstavenia. Bola to obrovská škola. Ale preklenulo sa to do psychohygieny. Začal som si uvedomovať, že sa to dá, ako nás učili v škole. Že sa to dá robiť vážne, ale nebrať to vážne. Bola to taká cesta sebapoznania,“ priznal s tým, že čítal veľa kníh a prichádzal na to, ako robiť svoju prácu tak, aby sám sebe neubližoval. Za svoje vyliečenie vďačí aj odborníkom - chodil k dvom psychologickám, ktoré ho z toho dostali.
