OAXACA - V mexickom štáte Oaxaca odkryli archeológovia výnimočne zachovanú hrobku zapotéckej civilizácie. Kamenná stavba plná reliéfov, sôch a nástenných malieb ponúka jedinečný pohľad na pohrebné rituály tajomných ľudí a podľa odborníkov predstavuje najvýznamnejší archeologický objav v krajine za posledné desaťročie.
Archeológovia v Mexiku objavili 1 400 rokov starú hrobku v Centrálnych údoliach štátu Oaxaca, ktorá bola po stáročia stratená v histórii. Kamennú stavbu vytvorila zapotécka kultúra známa ako Be’ena’a, čiže „Ľudia z oblakov“. Hrobku zdobia sochy, nástenné maľby a vytesané symboly, ktoré naznačujú jej rituálny význam. Zapotékovia verili, že ich predkovia zostúpili z oblakov a že po smrti sa ich duše vracajú na nebesia ako duchovia. Pri vstupe sa nachádza masívna vytesaná sova, ktorej otvorený zobák odhaľuje tvár zapotéckeho vládcu. Podľa Národného inštitútu antropológie a histórie tento symbol predstavoval smrť a moc, informuje Daily Mail.
Zachovali sa aj časti farebnej nástennej maľby
Vchod do hrobky je ohraničený kamenným prahom a prekladom. Nad nimi sa nachádza vlys z rytých kamenných dosiek s vyobrazením starovekých kalendárnych mien. Po oboch stranách vstupu stoja vyrezávané postavy muža a ženy s čelenkami a rituálnymi predmetmi v rukách, a pravdepodobne ide o strážcov hrobky. Vo vnútri pohrebnej komory sa zachovali časti farebnej nástennej maľby, ktorá zobrazuje sprievod postáv nesúcich zväzky kopálu, ako smerujú ku vchodu do hrobky. Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová Pardová povedala: „Ide o najdôležitejší archeologický objav posledného desaťročia v Mexiku, a to vzhľadom na mieru zachovania aj množstvo informácií, ktoré poskytuje.“
Zapotékovia majú históriu dlhú viac ako 2 500 rokov. Vybudovali významnú predkolumbovskú civilizáciu so strediskom v Monte Albán, ktorá sa vyznačovala vyspelým poľnohospodárstvom a písmom. Zapotécka civilizácia v tejto oblasti záhadne upadla okolo roku 900 n. l. Ľudia však úplne nezmizli a dodnes žije približne jej 400-tisíc potomkov. Mexická ministerka kultúry Claudia Curiel de Icazaová povedala, že výnimočný objav hrobky spočíva najmä v jej zachovaní. Odhaľuje zapotécku kultúru ako spoločnosť s komplexnou sociálnou organizáciou a pohrebnými rituálmi. „Je to pôsobivý príklad starobylej veľkoleposti Mexika,“ uviedla. Interdisciplinárny tím z Centra INAH v Oaxace v súčasnosti pracuje na konzervácii a ochrane hrobky, pričom sa zameriava najmä na stabilizáciu krehkej nástennej maľby.
Pod stáročným kostolom objavili tunely
Odborníci upozorňujú, že jej stav je chúlostivý v dôsledku prerastania koreňov, aktivity hmyzu a náhlych zmien teploty a vlhkosti. Zároveň prebiehajú keramické, ikonografické a epigrafické výskumy, ako aj analýzy fyzickej antropológie, ktoré majú pomôcť lepšie pochopiť rituály, symboly a pohrebné praktiky spojené s hrobkou. V roku 2024 archeológovia oznámili, že pod stáročným kostolom objavili tunely, ktoré starovekí Zapotékovia považovali za vstup do podsvetia. Mesto Mitla, ktorého názov znamená „miesto mŕtvych“, bolo známe spojením s Pitao Bezelaom, čiže zapotéckym bohom smrti. Po príchode Španielov v 16. storočí bolo zničené a na ruinách jeho najvýznamnejšieho chrámu postavili kostol. Jeden z kňazov neskôr napísal, že pod mestom sa nachádzali „zadné dvere do pekla“. Boli to obrovské jaskyne, ktoré mali byť vstupom do zapotéckeho podsvetia.
Podľa jeho slov boli zamurované. Vykopávky však až doteraz nič podobné neodhalili. Pomocou neinvazívnych metód archeológovia nedávno odhalili sústavu komôr a tunelov pod mestom. Preskúmaných bolo päť skupín ruín: kostol, skupina pri potoku, skupina z nepálených tehál, južná skupina a skupina stĺpov. Zakladateľ projektu ARX, ktorý vedie výskum, Marco Vigato uviedol: „Niektoré tunely a komory siahajú do značnej hĺbky, viac než 15 metrov.“ Podzemné tunely boli odhalené pomocou kombinácie georadaru, elektrickej rezistívnej tomografie a seizmickej šumovej tomografie. Prvá metóda využíva radarové vlny na modelovanie podložia, druhá zisťuje skryté štruktúry meraním toku elektrického prúdu v zemi.
Zistenia je potrebné potvrdiť
Posledná metóda namiesto elektriny meria rýchlosť šírenia seizmických vĺn v podloží. Presný vek tunelov zatiaľ nie je známy. „Prírodné jaskyne v oblasti Mitly boli ľuďmi obývané a čiastočne upravované tisíce rokov,“ povedal Vigato. „Najstaršie dôkazy domestikácie plodín pochádzajú spred takmer 10 000 rokov. Momentálne neexistujú žiadne náznaky o možnom veku tunelov pod kostolom alebo pod inými skupinami stavieb v Mitla. Mohli ich vytvoriť Zapotékovia, ale môžu byť aj omnoho staršie.“ Uviedol, že zistenia z geofyzikálnych skenov bude potrebné potvrdiť archeologickými metódami. „Tie by mohli určiť povahu dutín identifikovaných pod lokalitou a to, či obsahujú artefakty s archeologickým významom.“
