SUFFOLK - To, čo sa začalo ako obyčajné hľadanie náradia na poli v anglickom Suffolku, sa skončilo jedným z najvýznamnejších archeologických objavov v Británii. Muž s detektorom kovov narazil na obrovský rímsky poklad, ktorého hodnota dnes dosahuje milióny.
V novembri 1992 sa farmár Peter Whatling snažil nájsť kladivo, ktoré stratil na poli pri dedine Hoxne. O pomoc požiadal svojho priateľa Erica Lawesa, penzionovaného záhradníka a nadšeného amatérskeho hľadača kovov. Nikto z nich netušil, že namiesto kladiva objavia niečo, čo sa zapíše do archeologických dejín.
Ako informuje portál IFL Science, Eric Lawes pri prehľadávaní poľa narazil na prvé staroveké mince a drobné predmety. Namiesto toho, aby nález tajil, okamžite kontaktoval políciu a archeológov. Práve toto rozhodnutie sa ukázalo ako kľúčové. Odborníci totiž mohli nález zdokumentovať priamo na mieste, presne tak, ako bol uložený v zemi.
Obrovský rímsky poklad
Nasledoval systematický výskum, ktorý odhalil obrovský rímsky poklad, dnes známy ako Hoxnský poklad. Archeológovia odkryli viac než 15-tisíc mincí, zlaté šperky, strieborné nádoby, lyžice, osobné predmety aj toaletné pomôcky. Všetko bolo starostlivo uložené v dubovej drevenej truhlici s vnútornými priehradkami, vystlanej slamou a textíliami, ktoré mali cennosti chrániť.
Podľa odborníkov bol poklad uložený zámerne na začiatku 5. storočia nášho letopočtu, v období úpadku Rímskej ríše v Británii. Najmladšie mince pochádzajú z rokov 407 – 408, čo poskytlo archeológom cenné informácie o tom, ako dlho zostávali rímske mince v obehu. Dôvod, prečo majiteľ poklad ukryl a nikdy sa poň nevrátil, však zostáva záhadou. Jedna z teórií hovorí o neistých a násilných časoch, ktoré sprevádzali koniec rímskej nadvlády v Británii. Iní odborníci nevylučujú ani možnosť lúpeže či rozpadu elitných spoločenských štruktúr, ktoré vtedy fungovali na princípe výmeny darov a cenností.
Majiteľ pozemku a aj nálezca dostali odmenu
V roku 1993 bol nález oficiálne vyhlásený za poklad, čo znamenalo, že pripadol britskej korune. Štát ho následne odkúpil pre múzeá za trhovú hodnotu a odmenu vyplatil nálezcovi aj majiteľovi pozemku. Spolu si rozdelili sumu 1,75 milióna libier, čo by dnes predstavovalo viac než 4,7 milióna libier. Z obyčajného hľadania strateného kladiva sa tak stal jeden z najcennejších archeologických objavov v dejinách Británie – a dôkaz, že poctivosť sa niekedy naozaj vypláca.
