MOSKVA - Muž, ktorého Kremeľ roky označuje za osobného nepriateľa Vladimira Putina, tvrdí, že Rusko má v ekonomike slabé miesto. Podľa neho stačí zamerať sankcie na úzky okruh hráčov a finančné toky na vojnu proti Ukrajine by sa dramaticky znížili.
Browder mení stratégiu po rokoch tlaku na Európu
Investor a aktivista Bill Browder, známy ako jeden z najtvrdších kritikov ruského režimu, prichádza s novým návrhom, ako zasiahnuť ruskú ekonomiku. Po tom, čo sa v Európe prakticky zastavila diskusia o presmerovaní zmrazených ruských aktív na pomoc Ukrajine – najmä pre odpor niektorých štátov vrátane Belgicka – presúva svoju pozornosť inam.
Tentoraz cieli na rafinérie v Indii, Číne a Turecku, ktoré podľa neho zohrávajú kľúčovú úlohu pri financovaní ruskej vojny.
Osem rafinérií a miliardy pre Kremeľ
Tieto zariadenia spracúvajú ruskú ropu a premieňajú ju na hotové produkty, ako sú benzín, nafta či letecké palivo. Výsledkom je stabilný prílev devíz do ruskej štátnej pokladnice. Browder tvrdí, že len osem konkrétnych rafinérií denne nakupuje ruskú ropu v hodnote približne 460 až 920 miliónov eur.
Práve preto presadzuje uvalenie sankcií nie priamo na Rusko, ale na vlastníkov a prevádzkovateľov týchto rafinérií. Podľa jeho názoru ide o najpriamejšiu cestu, ako obmedziť schopnosť Moskvy financovať vojenské operácie.
Davos ako lovné pole pre lobovanie
Svoje argumenty Browder predstavil aj počas januárového Svetového ekonomického fóra v Davose. Podľa britského denníka Guardian tam aktívne oslovoval vrcholových manažérov, európskych politikov aj amerických senátorov s cieľom presvedčiť ich, že zásah proti spracovateľom ruskej ropy by mohol mať pre Kremeľ fatálne dôsledky.
„Rusko si túto vojnu môže dovoliť len vďaka predaju ropy. Najväčšími odberateľmi sú tri krajiny – Čína, India a Turecko,“ citoval Browdera Guardian.
Podľa neho by v prípade zastavenia nákupov ruská ropa stratila hodnotu a predávala by sa s masívnou zľavou. „Do pol roka by bol Putin prakticky hotový,“ tvrdí.
Skepsa expertov Západu
Nie všetci však Browderov optimizmus zdieľajú. Rusista Karel Svoboda z Inštitútu medzinárodných štúdií FSV UK upozorňuje, že plán nie je zďaleka taký jednoduchý, ako sa prezentuje.
„Ak by to bolo realizovateľné bez zásadných problémov, už by to dávno fungovalo,“ uviedol pre Aktuálně. Zároveň dodáva, že Browderove vyjadrenia treba čítať s rezervou. Podľa Svobodu totiž zohrával úlohu aj v raných fázach Putinovho nástupu k moci.
Od miliardových ziskov k vyhosteniu z Ruska
Browder zbohatol po rozpade Sovietskeho zväzu a na prelome tisícročí viedol jeden z najvýkonnejších kapitálových fondov sveta – Hermitage Fund. Investoval aj do veľkých ruských podnikov vrátane Gazpromu.
V roku 2005 mu však ruské úrady zakázali vstup do krajiny a označili ho za hrozbu pre národnú bezpečnosť. O osemnásť mesiacov neskôr nasledovali policajné razie v moskovských kanceláriách fondu.
Prípad Magnitskij ako zlomový bod
Browder poveril svojho právnika Sergeja Magnitského, aby preveril pozadie zásahov. Ten odhalil rozsiahlu korupciu v ruskej štátnej správe, no krátko nato bol zatknutý. V roku 2009 zomrel v ruskom väzení za dodnes nevyjasnených okolností. Podľa dostupných informácií bol zbitý dozorcami.
Nikto za jeho smrť nebol potrestaný. Naopak, ruské súdy Magnitského posmrtne odsúdili za daňové úniky, rovnako ako Browdera v neprítomnosti.
Magnitského zákon a otvorený konflikt s Kremľom
Kauza vyvolala na Západe silnú odozvu. Aj vďaka Browderovmu lobovaniu prijal americký Kongres v roku 2012 tzv. Magnitského zákon, ktorý umožňuje sankcionovať osoby zodpovedné za porušovanie ľudských práv. Od roku 2018 sa jeho pôsobnosť rozšírila celosvetovo.
Podobné legislatívy postupne prijali aj ďalšie štáty. Od roku 2023 platí magnitského mechanizmus aj v Českej republike, kde umožňuje zmrazovať majetok, zakazovať vstup či pobyt osobám zapojeným do závažných protiprávnych činov.
Nepriateľ číslo jeden aj podľa vlastných slov
V Rusku sa tým Browder stal definitívne personou non grata. Svoje skúsenosti opísal v knihe Ako som sa stal Putinovým nepriateľom číslo jeden, podobne o sebe hovorí aj v médiách. Tvrdí, že čelil vyhrážkam, ruským žalobám, obvineniam z vraždy a dokonca aj medzinárodnému zatykaču cez Interpol.
Konflikt s Kremľom tak prerástol z finančného sporu do osobnej vojny, ktorá trvá dodnes.
