USA - Veria, že Zem je plochá, pristátie na Mesiaci bolo podvod a vlády ukrývajú mimozemské technológie. Konšpiračné teórie už dávno nie sú okrajovým javom. Nový výskum austrálskych psychológov teraz ukazuje, že za vierou v ne môže stáť konkrétna osobnostná črta – narcizmus.
Konšpiračné teórie sa kedysi šírili najmä na okraji spoločnosti, dnes sú však bežnou súčasťou verejnej debaty aj sociálnych sietí. Výskum sa dlhodobo snaží odhaliť, prečo sú niektorí ľudia náchylnejší veriť neovereným a často absurdným vysvetleniam veľkých udalostí. Najnovšie zistenia vedcov z Austrálie prinášajú jasnejšiu odpoveď.
Ani vysokoškolský diplom automaticky neznamená imunitu voči nepravdám
Psychológovia sledovali viac než 600 dospelých a zistili, že ľudia s výraznými narcistickými črtami majú výrazne vyššiu tendenciu veriť konšpiračným teóriám. A čo je ešte zarážajúcejšie – horšie rozlišujú medzi pravdivými informáciami a dezinformáciami, a to bez ohľadu na úroveň dosiahnutého vzdelania. Výsledky sa nezmenili ani po zohľadnení veku, príjmu či politických názorov. Ukázalo sa, že ani vysokoškolský diplom automaticky neznamená imunitu voči nepravdám.
Vedci zatiaľ presne nevedia vysvetliť, prečo práve narcisti inklinujú ku konšpiráciám. Naznačujú však, že môže ísť o kombináciu túžby po výnimočnosti, potrebe cítiť sa nadradene a mať prístup k „tajnej pravde“, ktorú ostatní nevidia. Práve konšpiračné teórie ponúkajú pocit exkluzívneho poznania a kontroly v neistých časoch. Vedúci autor výskumu, psychológ Dr. Tylor Cosgrove z Univerzity v Adelaide, upozorňuje, že vzdelanie síce rozvíja kritické myslenie, no ľudia často podliehajú takzvanému „motivovanému uvažovaniu“.
Veríte konšpiračným teóriam?
„Sme veľmi zdatní v tom, aby sme používali rozum na potvrdenie toho, čomu chceme veriť. Keď sa ľudia cítia nadradení odborníkom, chcú sa cítiť výnimoční alebo túžia po jednoznačných odpovediach v neistote, sú ochotní veriť aj tvrdeniam bez dôkazov,“ vysvetľuje Cosgrove pre The Conversation.
Výskum prebiehal v dvoch fázach. V prvej účastníci hodnotili, do akej miery veria známym konšpiráciám, napríklad o atentáte na Johna F. Kennedyho. V druhej fáze mali rozlišovať medzi skutočnými a falošnými správami. Jedna z vymyslených hlavičiek napríklad tvrdila, že vírus ebola vznikol pri testovaní amerických jadrových zbraní.
Narcizmus často kráča ruka v ruke s nízkym sebavedomím
Ľudia s vyšším skóre narcizmu boli výrazne náchylnejší veriť nepravdivým informáciám aj konšpiračným vysvetleniam. Zaujímavým paradoxom je, že narcizmus často kráča ruka v ruke s nízkym sebavedomím. Psychológovia upozorňujú, že prehnané sebavedomie môže byť v skutočnosti len obranou pred vnútornou neistotou. Vedci zároveň priznávajú, že zmena takýchto osobnostných čŕt je mimoriadne náročná. „Narcizmus sa mení len veľmi ťažko, najmä ak človek nemá motiváciu pracovať na sebe,“ uvádzajú autori štúdie publikovanej v odbornom časopise Personality and Individual Differences.
Zároveň dodávajú, že ďalší výskum je nevyhnutný. Stále totiž nie je úplne jasné, ako presne spolu súvisia narcizmus, potreba výnimočnosti, túžba po jednoznačných odpovediach a sklon ku konšpiračnému mysleniu. Jedno je však isté – konšpiráciám nepodliehajú len „nevzdelaní“, ale aj tí, ktorí sú presvedčení, že vedia viac než ostatní.
