LONDÝN - Fyzik skúmajúci mutácie vírusu SARS-CoV-2 prišiel s odvážnym tvrdením: objavil nový „zákon“ infodynamiky, ktorý by mohol prepisovať evolúciu a naznačovať, že žijeme v simulovanom vesmíre. Jeho závery sú provokatívne a kontroverzné – zatiaľ však chýbajú dôkazy, ktoré by ich potvrdili. Napriek tomu jeho hypotéza otvára otázky, ktoré by mohli zmeniť naše chápanie genetických mutácií, informácie aj samotnej podstaty reality.
Fyzik, ktorý sa zaoberá mutáciami vírusu SARS-CoV-2, tvrdí, že narazil na dôkazy nového fyzikálneho zákona – takzvaného „druhého zákona infodynamiky“. Podľa neho by tento princíp mohol naznačovať, že žijeme v simulovanom vesmíre. Zároveň naznačuje, že jeho zistenia spochybňujú klasické chápanie evolúcie, keďže mutácie podľa neho nemusia byť úplne náhodné. Ide o mimoriadne odvážne tvrdenia – a tie si, ako sa patrí, vyžadujú mimoriadne dôkazy. Tie zatiaľ chýbajú.
K definitívnym záverom máme ešte veľmi ďaleko
Ako však priznáva aj samotný autor štúdie, Dr. Melvin Vopson, k definitívnym záverom máme ešte veľmi ďaleko. Napriek tomu sú jeho myšlienky a výsledky zaujímavé a provokatívne – aj keby sa v budúcnosti ukázalo, že nie sú správne. Ako informuje portál IFL Science, vo svojej práci sa Vopson zameral na mutácie vírusu SARS-CoV-2 z pohľadu informačnej entropie, ktorá sa líši od klasickej fyzikálnej entropie. Vysvetľuje, že zatiaľ čo fyzikálna entropia opisuje počet možných mikrostavov systému, informačná entropia sa týka množstva informácie, ktorú je možné do systému „zapísať“.
Podľa Vopsona má informačná entropia tendenciu v čase klesať. Ako príklad uvádza takzvanú tepelnú smrť vesmíru. V tomto stave síce dosiahne klasická entropia maximum, no informačná entropia bude nízka, keďže rozdiely medzi možnými stavmi budú minimálne a systém už nebude schopný niesť veľké množstvo informácií.
Mutácie nemusia byť náhodné
Otázkou však zostáva, či ide o nový fyzikálny zákon, alebo len o iný spôsob opisu už známych javov. Vopson je presvedčený, že ide o univerzálny princíp, ktorý by mohol riadiť všetko – od genetiky až po vývoj samotného vesmíru. Tvrdí, že keďže vesmír expanduje bez výmeny tepla, celková entropia by mala zostať konštantná. Ak však klasická entropia rastie, musí existovať iný typ entropie, ktorý tento nárast vyrovnáva – a tým má byť práve informačná entropia.
Ako testovací model si zvolil vírus SARS-CoV-2, ktorý bol počas pandémie detailne sekvenovaný. Analýzou jeho RNA zistil, že informačná entropia vírusu sa v priebehu času znižovala. Podľa Vopsona to naznačuje, že mutácie nemusia byť náhodné, ale môžu sa riadiť zákonom, ktorý uprednostňuje stabilnejšie a „úspornejšie“ informačné stavy.
Najkontroverznejšia časť teórie
Ak by sa to potvrdilo, išlo by o prelomový objav, ktorý by zásadne zmenil naše chápanie evolúcie. Vopson pripomína aj experiment zo 70. rokov minulého storočia, pri ktorom sa vírus v ideálnych podmienkach postupne geneticky „zjednodušoval“, čo by bolo s jeho teóriou v súlade. Podľa neho možno za „náhodné“ označujeme len procesy, ktorým zatiaľ nerozumieme. Ak by sa na mutácie dalo pozerať deterministicky, bolo by možné predpovedať ich pravdepodobnosť ešte predtým, než nastanú. To by mohlo mať obrovský význam pre genetiku, farmaceutický výskum či boj proti pandémiám.
Vopson ide ešte ďalej. Tvrdí, že druhý zákon infodynamiky by mohol vysvetľovať aj všadeprítomnú symetriu vo vesmíre. Symetria podľa neho zodpovedá stavom s nízkou informačnou entropiou – presne tým, ktoré tento zákon uprednostňuje. A tým sa dostávame k najkontroverznejšej časti celej teórie. Ak je zákon infodynamiky skutočne univerzálny, mohlo by to podľa Vopsona naznačovať, že vesmír funguje ako obrovský počítač alebo simulácia. Zložitý vesmír by si totiž vyžadoval optimalizáciu dát a ich kompresiu – presne to, čo podľa neho pozorujeme v biologických systémoch, matematike aj fyzike.
Žijeme v simulácii?
Ani potvrdenie tohto zákona by však automaticky neznamenalo, že žijeme v simulácii. Existujú aj kvantové javy, ktoré túto predstavu spochybňujú. Kľúčom k ďalšiemu výskumu by mohlo byť overenie, či informácia má hmotnosť. Existujú náznaky, že pri nezvratnom vymazaní informácie sa uvoľňuje teplo, čo by mohlo znamenať, že informácia nesie energiu – a teda aj hmotnosť.
Jedným z navrhovaných experimentov je meranie hmotnosti úložiska pred a po vymazaní dát. Technológie však zatiaľ nie sú dostatočne citlivé. Alternatívou je experiment s časticami a antičasticami, pri ktorých by zánik informácie mohol viesť k merateľným energetickým stopám. Hoci ide o teóriu stojacu mimo hlavného prúdu fyziky, experimenty na jej overenie sú relatívne lacné a technicky uskutočniteľné. Možno sa ukáže, že je chybná. No možno nám – aspoň na chvíľu – umožní nahliadnuť na vesmír úplne novým spôsobom.
