USA - Produkty označené ako fit, light či sugar-free pôsobia na prvý pohľad ako zdravšia alternatíva sladkostí. No nové zistenia ukazujú, že za lákavou etiketou sa môže skrývať vplyv, ktorý siaha oveľa hlbšie, priamo do nášho mozgu!
Produkty označené ako „fit“, „light“ či „zero“ si mnohí spájajú s ľahšou, zdravšou alternatívou bežných sladkostí. Aby však mali sladkú chuť bez cukru, výrobcovia do nich pridávajú rôzne umelé sladidlá. Tie sú predmetom rozsiahlej vedeckej diskusie a najnovší výskum naznačuje, že ich účinky siahajú aj tam, kde by sme ich nečakali... do mozgu!
Najviac ohrození sú mladí ľudia
Najnovšia analýza ukázala, že ľudia, ktorí pravidelne prijímajú väčšie množstvá umelých sladidiel, dosahujú horšie výsledky v testoch zameraných na pamäť, koncentráciu či spracovanie informácií. Mimoriadne prekvapivé je, že najvýraznejší úpadok zaznamenali výskumníci u mladších dospelých. Štúdiu publikoval časopis Neurology a opiera sa o rozsiahle dáta z brazílskej kohorty ELSA Brasil, kde vedci dlhodobo monitorovali 12 772 štátnych zamestnancov vo veku nad 35 rokov (priemer približne 52 rokov). Účastníkov sledovali počas troch období medzi rokmi 2008 a 2019.
Na začiatku výskumu účastníci vyplnili detailný dotazník o stravovaní, z ktorého vedci vypočítali denné množstvo siedmich bežných nízko- a nekalorických sladidiel. Išlo o aspartám, sacharín, acesulfám K, erytritol, xylitol, sorbitol a tagatózu. Na základe množstva prijatých sladidiel boli zaradení do troch kategórií podľa intenzity ich konzumácie. Priemerný denný príjem predstavoval 92 mg, no rozdiely medzi jednotlivcami boli výrazné – vyššie hodnoty zodpovedali pravidelnému pitiu nápojov typu „sugar-free“ a častej konzumácii diétnych potravín.
Zhoršenie kognitívnych funkcií
Kognitívny výkon posudzovali prostredníctvom šiestich štandardizovaných testov zameraných na pamäť, pozornosť, rýchlosť myslenia a slovnú plynulosť. Výsledky pritom upravili aj o faktory ako vek, pohlavie, vzdelanie, životný štýl, energetický príjem či prítomnosť chronických ochorení, aby minimalizovali skreslenie. Napriek tomu sa ukázalo, že ľudia s miernym až vysokým príjmom umelých sladidiel vykazovali rýchlejšie zhoršenie jazykovej flexibility aj celkových poznávacích funkcií – a to najmä v skupine do 60 rokov. Jedinou látkou, pri ktorej takúto súvislosť nezaznamenali, bola tagatóza.
Treba však dodať, že ide o observačnú štúdiu, ktorá nedokáže potvrdiť priamu príčinnú súvislosť. Diskusia o pôsobení umelých sladidiel na nervový systém existuje už roky a práve tieto výsledky ju opäť oživili. Výskumy sa dlhodobo zameriavajú najmä na aspartám – jedno z najstarších a najpodrobnejšie sledovaných sladidiel. Viaceré práce z minulosti upozorňovali na jeho možný vplyv na pamäť, sústredenie či vznik bolestí hlavy.
Aspartám vs. formaldehyd
Niektoré štúdie dokonca sledovali súvis medzi aspartámom a formaldehydom, na ktorý sa čiastočne rozkladá v tele. Formaldehyd je známy karcinogén, a výskumníci zaznamenali prípady, keď ľudia často konzumujúci aspartám reagovali pozitívne na kožné testy práve s touto látkou. Predpokladali preto, že u citlivejších osôb môže aspartám spúšťať migrény. Dve z troch randomizovaných štúdií neskôr potvrdili koreláciu medzi aspartámom a bolesťami hlavy.
Podobne aj pri sukralóze existujú kazuistiky, ktoré opisujú bolesti hlavy či problémy s pamäťou u niektorých pacientov po jej pravidelnom užívaní. Hoci samostatne nejde o dôkazy, zapadajú do širšieho obrazu, podľa ktorého sú umelé sladidlá látkami s reálnym neurobiologickým dopadom – a nie len „neškodnou“ náhradou cukru. Vedci sa preto zhodujú, že v tejto oblasti je stále potrebný kvalitný klinický výskum, aby bolo možné presne určiť, do akej miery môžu umelé sladidlá ovplyvňovať mozog a dlhodobé zdravie človeka.
