LONDÝN - Jeden rok v dejinách sa zapísal ako najdlhší, aký sme kedy zažili. Nie kvôli udalostiam, ale kvôli tajomnému javu, ktorý spôsobil, že sa čas doslova natiahol.
Rok 1972 bol poriadne dlhý – a to nielen pre Richarda Nixona, ktorého prezidentstvo sa rúcalo pod ťarchou kauzy Watergate. Do kín prišiel Krstný otec, ľudia sa po posledný raz v 20. storočí prechádzali po Mesiaci a krvavá nedeľa ešte viac vyostrila konflikt v Severnom Írsku. No samotné udalosti neboli jediným dôvodom, prečo tento rok pôsobil nekonečne.
Rok 1972 bol totiž priestupný – mal teda o deň navyše. Ako informuje na svojom portáli IFL Science, k tomu dostal ešte dva priestupné sekundy: jednu 30. júna a druhú 31. decembra. V praxi tak bol o 24 hodín a 2 sekundy dlhší než bežný rok. Celková dĺžka dosiahla 31 622 402 sekúnd, kým klasický rok ich má 31 536 000 a bežný priestupný rok 31 622 400.
Priestupné sekundy
Priestupné sekundy pridávame preto, aby sme zjednotili čas meraný atómovými hodinami s nepravidelným otáčaním Zeme. Na určovanie koordinovaného svetového času (UTC) sa dnes používajú atómové hodiny založené na vibráciách céziových atómov – tie kmitajú presne 9 192 631 770-krát za sekundu. Vďaka tomu sú natoľko presné, že by sa od reálneho času odchýlili len o jedinú sekundu po miliónoch rokov.
Zem však nerotuje úplne rovnomerne. Jej pohyb sa mierne „zakolísava“, čo spôsobuje drobné odchýlky medzi polohou Slnka a časom, ktorý ukazujú atómové hodiny. Aby sa predišlo problémom v technológiách citlivých na presný čas – napríklad GPS, telekomunikácie či finančné systémy – občas pridáme jednu sekundu navyše, takzvanú leap second.
Zem sa v posledných rokoch otáča o niečo rýchlejšie
Prvú z nich zaviedli v júni 1972 na základe medzinárodnej dohody, na ktorej sa podieľalo aj americké Národné laboratórium pre normy v Colorade. Rok zavŕšili ďalšou sekundu navyše. Dodnes bolo pridaných necelých 30 týchto sekúnd – no rok 1972 ostáva jediným, ktorý dostal rovno dve.
Zvyčajne sa sekunda pridáva buď 30. júna, alebo 31. decembra. V roku 1972 ju museli vložiť na oba dátumy, pretože rotácia Zeme sa vďaka dlhodobým odchýlkam dostala výrazne mimo súlad s atómovým časom.
Mimochodom, Zem sa v posledných rokoch otáča o niečo rýchlejšie, čo znamená kratšie dni. Teoreticky by tak mohol nastať aj opačný krok – negatívna priestupná sekunda, keď sa jedna sekunda od času odpočíta, aby sa atómový čas opäť zosúladil s astronomickým.
Mimoriadne dlhý bol aj rok 46 pred n. l.
Otázkou však je, ako vlastne definujeme dĺžku roka. Ak sa na to pozrieme z historického hľadiska, rekord môže patriť aj roku 46 pred n. l., známemu ako „rok zmätku“. Julius Caesar vtedy nechal pridať neuveriteľných 445 dní, aby rímsky kalendár opäť sedel so slnečným rokom.
