USA - Odborníci varujú, že ak ľudia nezmenia svoje návyky, o 25 rokov môže byť nečinnosť viditeľná nielen na zdraví, ale aj na tvári. Model „Sam“, vytvorený vedcami a aplikáciou WeWard, ukazuje, ako by mohol vyzerať priemerný neaktívny človek v roku 2050 a naozaj to nie je príjemný pohľad.
Až 31 percent dospelých a 80 percent dospievajúcich nespĺňa odporúčané úrovne fyzickej aktivity. V snahe varovať ľudí pred následkami sedavého spôsobu života, zostavili vedci „vedecky podloženú“ projekciu priemerného neaktívneho človeka v roku 2050. Výsledok pomenovali Sam a už na prvý pohľad trpí digitálnou únavou očí, začervenaním z nadmerného pozerania na obrazovky, má mdlú pleť, prepadnuté tvárové svaly a známky predčasného starnutia. Ako píše na svojom portáli Newsweek, na nohách a chodidlách sa mu objavujú kŕčové žily a opuchy.
Zlé držanie tela a technologický krk
Z neustáleho pozerania do telefónu sa mu vytvoril takzvaný „technologický krk“ a má trvale zlé držanie tela. Sam kedysi možno považoval za pohodlné objednávať si všetko jedlo cez telefón a vybavovať všetky stretnutia z domu, no roky neustáleho „doomscrollingu“ a minimálnej fyzickej aktivity si na ňom vybrali daň. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pomáha fyzická aktivita predchádzať a zvládať zdravotné problémy, ako sú kardiovaskulárne choroby, rakovina či cukrovka, znižuje príznaky depresie a úzkosti a zároveň zlepšuje zdravie mozgu a celkovú pohodu.
U detí a dospievajúcich podporuje zdravý rast kostí, rozvoj svalov, zlepšuje motoriku a kognitívne schopnosti. Aby tvorcovia aplikácie WeWard vytvorili Sama ako varovanie pred dôsledkami nedostatku fyzickej aktivity, spojili údaje o priemerných denných návykoch spojených s chôdzou v 30 krajinách, pridali k nim výskum hlavných účinkov sedavého životného štýlu a nadmerného času stráveného pred obrazovkou. Výsledkom je vizuál vytvorený pomocou umelej inteligencie, ktorý ukazuje, ako by mohol vyzerať priemerný človek v roku 2050.
Aktívny život a zdravotná starostlivosť
Svetová zdravotnícka organizácia si stanovila globálny cieľ znížiť úroveň fyzickej nečinnosti u dospelých a dospievajúcich o 10 percent do roku 2025 a o 15 percent do roku 2030 v porovnaní so základom z roku 2010. Ak sa tieto úrovne neznížia, tak sa zrejme globálne náklady na systémy verejného zdravotníctva v období rokov 2020 až 2030, navýšia na približne 300 miliárd dolárov (250 miliárd eur), čo je asi 27 miliárd dolárov ročne (23 miliárd ročne eur). Zodpovednosť nesú aj vlády a iniciatívy, ktoré by mali pomáhať ľuďom, aby bol aktívny život dostupný a realizovateľný.
„Existuje veľa možností, ako môžu politiky podporiť zvýšenie fyzickej aktivity v komunitách,“ povedal pre Newsweek generálny riaditeľ WeWardu, Yves Benchimol. „Ide napríklad o výstavbu infraštruktúry priateľskej pre chodcov, uprednostňovanie parkov a zelených plôch, podporu programov a klubov chôdze, podporu digitálnych nástrojov, ktoré pomáhajú vytvárať pozitívne návyky namiesto bezcieľneho surfovania, a celkovo väčšiu osvetu o prínosoch chôdze. Pohyb je v skutočnosti liek a napriek tomu sa o ňom hovorí žalostne málo.“
