TOKIO - Šedivé vlasy už dávno neznamenajú len starnutie. Nová japonská štúdia ukazuje, že proces šedivenia môže byť prirodzenou obranou tela proti rakovine kože. Vedci objasnili mechanizmus, ktorý odstraňuje poškodené pigmentové bunky, čím chráni pokožku pred vznikom melanómu.
Priemerný vek, kedy začínajú vlasy šedivieť, je u ľudí európskeho pôvodu okolo tridsiatky, u Ázijcov o niečo neskôr a u Afričanov zhruba v štyridsiatke. Šedivenie vlasov však nemusí súvisieť iba so starnutím, ale je aj prirodzenou obranou tela proti rakovine. Počas života sú bunky neustále vystavené vonkajším aj vnútorným faktorom, ktoré môžu poškodzovať DNA. Takéto poškodenie sa už dávno spája so starnutím a rakovinou.
Kľúčovú úlohu v tomto procese zohrávajú melanocytové kmeňové bunky
No vedci doteraz presne nechápali mechanizmy, ktoré tieto javy spájajú a nerozumeli najmä tomu, ako poškodené kmeňové bunky ovplyvňujú zdravie tkanív. Kľúčovú úlohu v tomto procese zohrávajú melanocytové kmeňové bunky (McSCs), ktoré sú zodpovedné za pigmentáciu vlasov a pokožky. Profesor Tokijskej univerzity Yasuaki Mohri, pre Newsweek uviedol: „Šedivenie vlasov môže naznačovať, že McSCs, ktoré prekročili určitú hranicu poškodenia, boli eliminované, čím sa pokožka chráni pred rizikom vzniku rakoviny.“
Tieto bunky sa nachádzajú v takzvanej oblasti „bulge-sub-bulge“ pri koreni vlasového folikulu. Tam vznikajú zrelé melanocyty, ktoré počas cyklickej regenerácie dodávajú vlasom a pokožke farbu. Yasuaki Mohri a jeho univerzitný kolega Emi Nišimura objasnili, čo sa deje, keď sa poškodia tieto bunky, ktoré produkujú pigment. Pomocou dlhodobého sledovania a analýzy génovej expresie u myší skúmali, ako McSCs reagujú na rôzne typy poškodenia DNA. Zistili, že keď McSCs čelia zlomeninám dvojvlákna DNA, prechádzajú procesom nazývaným seno-differentiation (seno-diferenciácia).
Potláča vznik nádorov
Tento mechanizmus núti bunky diferencovať sa a odumrieť, čo vedie k šediveniu vlasov. Proces riadi aktivácia dráhy p53–p21, ktorá potláča vznik nádorov. V iných prípadoch sa však bunky tejto samodeštrukcii vyhnú. Keď sú vystavené karcinogénom alebo ultrafialovému žiareniu typu B, McSCs môžu obísť túto ochrannú reakciu. Namiesto toho, aby odumreli, si poškodené kmeňové bunky zachovajú schopnosť sebaobnovy a rozmnožujú sa klonovaním, čím sa dostávajú do stavu náchylného na vznik nádoru.
Mohri pre Newsweek vysvetlil: „V tejto štúdii sme zistili, že seno-diferenciácia je mechanizmus, ktorý eliminuje McSCs s nadmerným poškodením DNA, a tým chráni tkanivo, hoci sa navonok prejavuje šedivením vlasov. V karcinogénnom prostredí je však tento proces potlačený, čo vedie k zachovaniu vážne poškodených buniek, ktoré predstavujú riziko pre tkanivo.“ Profesor Nišimura pokračoval: „Tieto zistenia naznačujú, že tá istá populácia kmeňových buniek môže sledovať dva opačné osudy: vyčerpanie alebo expanziu, v závislosti od typu stresu a signálov z mikroprostredia. Mení to pohľad na šedivenie vlasov a melanóm nie ako na nesúvisiace javy, ale ako na odlišné výsledky reakcie kmeňových buniek na stres.“
Zabraňuje šedivenie vlasov rakovine?
Štúdia teda netvrdí, že šedivenie vlasov priamo zabraňuje rakovine. Naznačuje však, že seno-diferenciácia funguje ako prirodzený ochranný mechanizmus, ktorý odstraňuje potenciálne nebezpečné bunky. Keď tento proces neprebehne, poškodené kmeňové bunky môžu pretrvávať a tým zvyšujú riziko vzniku melanómu.
