RIGA - Parlamentný výstup, ktorý zmrazil sálu a aktivizoval bezpečnostné zložky. Lotyšský poslanec Aleksējs Rosļikovs prelomil všetky nepísané aj písané pravidlá. Teraz čelí podozreniu z pomoci nepriateľskému štátu a šírenia nenávisti. Lotyšsko sleduje tento prípad s obavami.
Riga sa otrasá škandálom, aký nemá v nedávnej histórii obdobu. Poslanec parlamentu Aleksējs Rosļikovs šokoval krajinu, keď 5. júna počas rokovania vystúpil s burcujúcim prejavom, ktorý zakončil ruským pokrikom: „My sme viac! Ruština je náš jazyk!“ A aby toho nebolo málo, svoje slová zavŕšil obscénnym gestom oboma rukami – adresovaným smerom k svojim kolegom, parlamentu a možno aj celej krajine, píše denník Latvijas Avize.
K incidentu došlo počas citlivého rokovania o návrhu uznesenia, ktoré sa týkalo historickej rusifikácie Lotyšska počas sovietskej okupácie a jej jazykových dôsledkov. V kontexte tejto diskusie zazneli Rosļikovsove slová ako výsmech celej myšlienke deklarácie.
Pravidlá porušené na všetkých úrovniach
Lotyšský parlament striktne vyžaduje používanie lotyštiny ako jediného oficiálneho jazyka. Použitie ruštiny na jeho pôde je neprípustné. Za svoje konanie bol Rosļikovs okamžite potrestaný – 63 zo 100 poslancov odhlasovalo jeho vylúčenie zo zvyšku prebiehajúceho zasadnutia. To však bol len začiatok.
Bezpečnostná služba koná, podozrenia sú vážne
Ako informuje verejnoprávna stanica LSM, do prípadu sa zapojila aj Lotyšská štátna bezpečnostná služba, ktorá začala oficiálne vyšetrovanie. Poslanec čelí podozreniu z poskytovania pomoci agresívnemu štátu – Ruskej federácii – v jej aktivitách proti Lotyšsku. Okrem toho je vyšetrovaný aj pre možné podnecovanie národnostnej neznášanlivosti a nenávisti.
A nejde o jeho prvý stret s úradmi. Rosļikovs už v minulosti absolvoval tzv. „preventívne pohovory“, počas ktorých ho štátne orgány varovali pred hranicami zákona. Len vo februári ho bezpečnostná služba upozornila na nevhodné vyjadrenia namierené proti vlastnému štátu.
Jazykové centrum bije na poplach
K incidentu sa vyjadrilo aj Centrum štátneho jazyka, ktoré verejne odsúdilo Rosļikovsove slová. Označilo ich za prejav pohŕdania voči lotyštine, oficiálnemu jazyku krajiny, a za urážku jej spoločenského významu.
Otvorená rana v spoločnosti
Rosļikovsov výstup sa neodohral vo vákuu. Prichádza v čase, keď je Lotyšsko extrémne citlivé na prejavy proruského sentimentu, najmä v súvislosti s ruskou agresiou na Ukrajine a historickým bremenom sovietskej okupácie. Tento incident tak môže predstavovať vážny test lojality, štátnej identity aj politickej kultúry v Lotyšsku.
Ako a či sa Rosļikovs postaví pred súd, ukážu najbližšie týždne. Jasné však je, že Lotyšsko si na takéto prejavy nebude zvykať bez odporu. Táto krajina nezabudla, odkiaľ prichádzala jej bolesť – a tentoraz zaznela aj z vlastných lavíc.
