ŠTOKHOLM - Švédska ministerka zahraničných vecí Ann Lindeová v utorok ráno podpísala žiadosť krajiny o členstvo v Severoatlantickej aliancii (NATO). TASR správu prevzala zo stanice CNN.
Tento akt predstavuje oficiálny krok Štokholmu smerujúci k členstvu vo vojenskej aliancii vedenej Spojenými štátmi a ukončuje desaťročia vojenskej neutrality Švédska. Zmenu v postoji vyvolala invázia Ruska na Ukrajinu, čo spôsobilo celkový dramatický vývoj v európskej bezpečnosti a geopolitike.
"Je to veľmi veľký, veľmi závažný krok a máme pocit, že sme dospeli k záveru, ktorý je pre Švédsko najlepší," uviedla Lindeová. "Nevieme, ako dlho to bude trvať, ale počítame, že to potrvá rok," dodala. "Žiadosť tento týždeň odovzdáme, spolu s Fínskom, asi tak do jedného dňa, a potom ju bude NATO spracovávať," informovala ešte ministerka.
Švédska premiérka Magdalena Anderssonová už v pondelok oznámila, že krajina sa musí pripojiť k NATO spolu so susedným Fínskom, aby sa "zaistila bezpečnosť švédskych obyvateľov". Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že vstup oboch severských krajín do NATO nebude pre Rusko hrozbou, ale vojenské rozšírenie územia (aliancie) bude "určite príčinou našej reakcie".
Krajina robí spoločne s Fínskom historické rozhodnutie o NATO, hovorí švédsky kráľ
Švédsky kráľ Karol XVI. Gustáv v utorok zdôraznil zámer svojej krajiny vstúpiť do Severoatlantickej aliancie (NATO) "súbežne a v súlade s Fínskom". Informovala o tom agentúra DPA. "Je to historická voľba, ktorú robíme bok po boku s našou bratskou krajinou," povedal švédsky kráľ na spoločnej tlačovej konferencii s fínskym prezidentom Saulim Niinistöom v Štokholme. Niinistö je vo švédskom hlavnom meste na dvojdňovej štátnej návšteve. Výzvy stojace pred oboma krajinami v súvislosti s inváziou Ruska na Ukrajine znamenajú "príležitosť na súlad a prehĺbenú spoluprácu, ktorú zvládneme spoločne ešte lepšie", uviedol ďalej kráľ.
Fínsky prezident Niinistö o spolupráci so Švédskom vyhlásil: "Línie našej bezpečnostnej politiky boli dlhý čas podobné a takisto teraz, keď si to vyžaduje situácia, robíme svoje kroky spoločne." Očakáva sa, že fínsky prezident podpíše žiadosť svojej krajiny o členstvo v NATO počas tejto návštevy. Predtým však podľa očakávania bude o žiadosti ešte hlasovať fínsky parlament. Niinistö sa tiež plánuje stretnúť so švédskou premiérkou Magdalenou Anderssonovou a diskutovať s ňou o žiadostiach o členstvo v NATO, ktoré chcú Fínsko a Švédsko odovzdať. Takisto majú títo politici diskutovať o spoločnej obrannej politike oboch krajín.
Vstup Fínska a Švédska do NATO nebude veľkou zmenou, tvrdí Lavrov
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok vyhlásil, že vstup Fínska a Švédska do NATO neprinesie veľkú zmenu, keďže obe severské krajiny sa už dlhodobo zúčastňujú na vojenských cvičeniach Severoatlantickej aliancie. Informuje o tom agentúra Reuters.
"Fínsko a Švédsko, ako aj iné neutrálne krajiny, sa zúčastňujú na vojenských cvičeniach NATO už mnoho rokov," uviedol Lavrov. "NATO pri plánovaní svojho vojenského postupu na východ berie do úvahy aj ich územie. Takže v tomto zmysle zrejme žiadna zmena nenastane. Uvidíme ako Severoatlantická aliancia využije ich územie v praxi," dodal šéf ruskej diplomacie. Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok vyhlásil, že vstup oboch severských krajín do NATO nebude pre Rusko hrozbou, ale vojenské rozšírenie územia (aliancie) bude "určite príčinou našej reakcie".
Slovensko by malo vyjadriť Fínsku a Švédsku podporu pri vstupe do NATO
Slovensko by malo vyjadriť Fínsku a Švédsku podporu pri vstupe do Severoatlantickej aliancie (NATO). Myslí si to šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok (nominant SaS), ktorý s týmto postojom pôjde na vládu. Verí, že podporu odobrí aj parlament a prezidentka SR Zuzana Čaputová. Korčok očakáva, že formálna žiadosť o vstup do Aliancie zo strany Švédska a Fínska je otázkou niekoľkých dní. Následne, po súhlase všetkých štátov NATO, by mali začať prístupové rokovania. V tejto súvislosti informoval, že Turecko zatiaľ nie je pripravené vysloviť súhlas, pričom zásadná výhrada z tureckej strany je podľa jeho slov v politických kontaktoch medzi vládami Fínska a Švédska a politickými predstaviteľmi Strany kurdských pracujúcich (PKK). "Ktorá je zaradená na zoznam teroristických organizácií jednak v EÚ, ale aj Spojených štátoch amerických," priblížil Korčok.
Zdôraznil, že prípadný vstup týchto krajín do Aliancie nie je agresívnou expanziou NATO, ale priamym dôsledkom agresie Ruska voči Ukrajine. "Na vstup nevyzýva Aliancia, preto to slovo expanzia, ktoré budete počuť v politike, v médiách, jednoducho nie je adekvátne," vysvetlil. Dodal, že ide o rozhodnutie dvoch suverénnych a samostatných štátov. "V ktorých sa tiež v priebehu niekoľkých týždňov zásadným spôsobom zmenila verejná mienka tak, že obidva štáty, Fínsko ako neutrálny štát a Švédsko ako štát, ktorý nie je viazaný vojenskými alianciami, sa tento štatút pod akútnym ohrozením, ktoré vnímajú, rozhodli zmeniť," skonštatoval.
Žiadosť o vstup do NATO zo strany týchto dvoch krajín je podľa neho jasným dôkazom, že neutralita ani individuálna obrana nie sú alternatívou. Poukázal pritom na to, že ide o dve krajiny, ktoré majú niekoľkonásobne vyššie výdavky na obranu, ako aj vyššie počty armád v porovnaní so Slovenskom. Obe krajiny sú podľa neho, ako členské štáty EÚ, tiež jasným príkladom toho, že to, čo môže EÚ ponúknuť, z hľadiska obrany nestačí.
Vstup Fínska a Švédska do NATO podporia všetky krajiny EÚ
Vstup Fínska a Švédska do NATO podporia všetky členské krajiny Európskej únie. Vyhlásil to v utorok šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, podľa ktorého vstup dvoch severských krajín do NATO posilní Európsku úniu. Informuje o tom agentúra DPA a denník The Guardian. "Som si istý, že všetky členské štáty preukážu silnú podporu (Fínsku a Švédsku), pretože nás to posilní a upevní našu jednotu," vyhlásil Borrell.
Vstup týchto dvoch severských krajín do NATO podľa šéfa diplomacie EÚ tiež zvýši schopnosť eurobloku reagovať na hrozby nachádzajúce sa pri jeho hraniciach. Borrell zároveň pred začiatkom stretnutia ministrov obrany EÚ v Bruseli pripomenul, že potenciálne rozšírenie NATO je presným opakom toho, čo chcel ruský prezident Vladimir Putin dosiahnuť inváziou na Ukrajinu, keďže šéf Kremľa sa snažil zastaviť rozširovanie Aliancie pri ruských hraniciach.
Zároveň dodal, že dúfa, že sa Severoatlantickej aliancii podarí prekonať námietky Turecka, ktoré sa vyjadrilo proti vstupu Fínska a Švédska do NATO. Podľa tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana totiž Turecko tieto krajiny nepodporí pre sankcie, ktoré proti nemu zaviedli, pričom Erdogan opakovane tvrdí, že Fínsko a Švédsko podporujú teroristické organizácie, píše DPA.
NATO musí brať do úvahy výhrady Turecka
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg sa domnieva, že by sa mali brať do úvahy výhrady Turecka voči vstupu Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie. Šéf Aliancie to v utorok uviedol na svojom účte na Twitteri.
Stoltenberg napísal, že Turecko je "váženým spojencom" v rámci NATO a dodal, že treba brať do úvahy akékoľvek obavy Turecka o bezpečnosť. "V tomto historickom momente musíme byť jednotní," spresnil. Šéf Alancie to vyhlásil po stretnutí s tureckým ministrom zahraničných vecí Mevlütom Čavušoglom.
Fínsko a Švédsko už oficiálne oznámili, že sa chcú stať členmi Severoatlantickej aliancie. Dôvodom je posilnenie ich bezpečnosti po tom, ako Rusko vojensky napadlo Ukrajinu. Ako uviedla tlačová agentúra DPA, Turecko však v tejto súvislosti naznačilo, že Ankara bude súhlasiť s pristúpením oboch krajín len za určitých podmienok. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v pondelok opäť kritizoval možnosť vstupu Fínska a Švédska do organizácie NATO a vyhlásil, že nemôže súhlasiť s prijatím krajín, ktoré uvalili sankcie na Turecko.
Erdogan zopakoval stanovisko, že obe krajiny podporujú "teroristické organizácie" vrátane Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorá je v Turecku zakázaná, a kurdských milícií v Sýrii, čiže Oddielov ľudovej sebaobrany (YPG).
