Streda, 14. apríl 2021. Meniny má Justína, zajtra Fedor.

Michail Gorbačov, otec otvorenosti a prestavby, sa dožíva 90 rokov

Michail Gorbačov
Michail Gorbačov
Zdroj: TASR/AP
01.03.2021 07:05

MOSKVA- Americký týždenník Time zaradil Michaila Gorbačova medzi stovku najvplyvnejších osobností 20. storočia. Bol to práve prvý a posledný sovietsky prezident, ktorý v 80. rokoch minulého storočia začal politiku glasnosti (otvorenosti) a perestrojky (prestavby) a bol to práve na svete familiárne prezývaný Gorbi, ktorý výrazne prispel k ukončeniu studenej vojny, odstráneniu Berlínskeho múru a pádu železnej opony. V utorok 2. marca sa nositeľ Nobelovej ceny za mier Michail Gorbačov dožíva 90 rokov.


Michail Sergejevič Gorbačov sa narodil 2. marca 1931 v dedine Privoľnoje, neďaleko predkaukazského mesta Stavropol v roľníckej rodine. Matka, pôvodom Ukrajinka, pracovala až do pôrodu v kolchoze. "Odviedli ju k maštali a tam som sa na slame narodil ako Ježiš Kristus," zaspomínal si v jednom z rozhovorov. Vzhľadom na výborné študijné výsledky ho po maturite zobrali v roku 1950 na Právnickú fakultu moskovskej Lomonosovovej univerzity bez prijímacích skúšok. Počas štúdií, kde sa zoznámil aj so svojou budúcou manželkou Raisou, bol v roku 1952 prijatý za člena komunistickej strany.

Po ukončení vysokej školy odišiel v roku 1955 Michail Gorbačov pracovať na prokuratúru v rodnom kraji, o čom povedal: "Sedem dní som bol na stáži a v ôsmy ma odvelili na post v Komsomole. Odvtedy som bol v politike." Mal 54 rokov, keď bol 11. marca 1985 zvolený za generálneho tajomníka ÚV KSSZ. Stal sa prvým vedúcim predstaviteľom Sovietskeho zväzu, ktorý sa narodil po boľševickej revolúcii v roku 1917.

Michail Gorbačov sa postavil na čelo štátu potom, keď sa skončili "preteky na lafetách", ako Rusi ironicky nazývali tri pohreby najvyšších sovietskych predstaviteľov (Leonida Iľjiča Brežneva, Jurija Andropova a Konstantina Černenka), ktorí zomreli v období od novembra 1982 do marca 1985. Nový šéf Kremľa sa pustil do prestavby spoločnosti a začal dovtedy nevídané reformy. Počas jeho vládnutia sa stali skutočnosťou slobodné voľby, sloboda tlače, náboženské slobody a existencia viacerých strán.

Gorbačovov fond

Prakticky vzápätí po podpísaní Belovežských dohôd 8. decembra 1991, ktoré znamenali zánik Sovietskeho zväzu a vznik Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), a po odchode z funkcie sovietskeho prezidenta, ktorú zastával od 15. marca 1990 do 25. decembra 1991, založil koncom decembra 1991 v Moskve Medzinárodný fond sociálno-ekonomických a politologických výskumov, známy ako Gorbačovov fond.

V rámci svojej činnosti sa aj po odchode z najvyššej štátnej funkcie aktívne zaujímal a zaujíma o politické a spoločenské dianie, nielen vo svojej krajine, ale aj v zahraničí. Od roku 1992 uskutočnil viac ako 250 zahraničných ciest, pričom navštívil 50 krajín. V roku 1996 sa pokúsil o návrat na domácu politickú scénu, keď kandidoval v prezidentských voľbách. Získal však len 0,51 percenta hlasov voličov.

Jeden z hlavných architektov

Gorbačov - jeden z hlavných architektov nemeckého zjednotenia - neskôr trpko hovoril o neschopnosti Západu chopiť sa príležitosti prameniacej z politiky prestavby a začať novú éru spolupráce. Ako krátkozrakú kritizoval politiku Západu po rozpade Sovietskeho zväzu. Sklamane sa vyjadroval o "triumfalizme" Západu opojeného víťazstvom v studenej vojne, čo je podľa neho kľúčový faktor napätia medzi Ruskom a Západom.

Aj vo svojej knihe "Čo je v stávke: Budúcnosť globálneho sveta", ktorá vyšla v septembri 2019, sa Gorbačov so znepokojením pozerá na okolitý svet, v ktorom "politici a médiá vytvárajú atmosféru nepriateľstva". Kriticky v nej poukazuje na to, že Nemci spolu s Európskou úniou a Spojeným štátmi pokračujú v politike sankcií proti Rusku pre anexiu Krymu a vypuknutiu konfliktu na východe Ukrajiny. "Cieľom je potrestať Rusko, ale sankcie majú iba jediný účinok - vzájomné odcudzenie sa zväčšuje," varuje otec prestavby.

Čestný občan Košíc

Michail Gorbačov, ktorý prevzal 2. marca 2018 v moskovskom sídle svojho fondu dekrét o tom, že sa stal čestným občanom Košíc, má veľmi blízky vzťah k Slovensku, s ktorým ho spája rodinná história. Jeho otec Sergej Andrejevič oslobodzoval na konci druhej svetovej vojny územie dnešného Slovenska a v bojoch pri Košiciach bol zranený.

Vďaka svojmu reformnému úsiliu sa teší Gorbačov veľkej popularite a obľube na Západe, čo je v ostrom protiklade s jeho vlasťou, kde ho považujú za hrobára Sovietskeho zväzu. Za svoju činnosť získal Michail Gorbačov v roku 1990 Nobelovu cenu za mier, ale aj vyše 300 medzinárodných, štátnych i  spoločenských ocenení. A robil by s odstupom času niečo ináč? - "Možno, čo sa týka realizácie, ale principiálne bolo všetko správne!" zdôrazňuje človek, ktorý zbúral hranice v hlavách sovietskych ľudí, človek, ktorý menil a zmenil svet.


Nástroje k článku


ZDROJ: TASR

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články