ZÁHREB - Chorváti preberajú predsedníctvo v Rade EÚ v citlivom období pre Európu. Uviedol to v stredu chorvátsky premiér Andrej Plenkovič počas stretnutia s európskymi novinármi v Záhrebe.
Chorvátske predsedníctvo sprevádza motto "Silná Európa vo svete výziev" a ako priznal premiér, jeho krajina preberá šéfovanie EÚ v dobe, keď Úniu po prvýkrát opustí jeden z jej členov, Spojené kráľovstvo, a bude treba - spolu s hlavným vyjednávačom EÚ pre brexit Michelom Barnierom - dozerať na rokovania o budúcich vzťahoch medzi Bruselom a Britániou. Ďalšou výzvou je uzavretie dohody o sedemročnom rozpočte EÚ, kde by mali lídri členských krajín nájsť konsenzus do konca februára.
Plenkovič pripomenul štyri hlavné piliere chorvátskeho predsedníctva - hospodársky rast, ktorý bude dbať aj na trendy globalizcie a ambície zelenej dohody v prospech občanov a podnikov; lepšie prepojenie, čo platí nielen pre cestnú infraštruktúru v rámci EÚ a s jej susedmi, ale aj pre oblasť energetiky, digitalizácie či kultúry; bezpečnosť v Európe s dôrazom na ochranu vonkajších aj vnútorných hraníc, pod čo spadá aj oblasť migrácie a azylovej politiky a v neposlednom rade to má byť vplyvnejšia Európa, čiže snaha o posilnenie pozície EÚ vo svete.
Popri uvedených pilieroch chce Záhreb počas polročného predsedníctva prispieť k riešeniu pracovných agend EÚ, akými sú riadený brexit, dohoda o viacročnom finančnom rámci či pri príprave Konferencie o budúcnosti Európy. Plenkovič naznačil, že spolu s Barnierom musia zaujať "realistický prístup" čo sa týka rokovaní s Londýnom o ďalších vzťahoch s EÚ.
Pri dlhodobom rozpočte avizoval potrebu dosiahnuť rovnováhu medzi štyrmi návrhmi - pôvodným návrhom Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera, návrhom predošlého fínskeho predsedníctva, ktoré odzrkadľuje záujmy čistých platiteľov do eurorozpočtu, postojom krajín zo Skupiny priateľov kohézie, ktoré nechcú veľké škrty v poľnohospodárstve a kohézii, a tiež pozíciou Európskeho parlamentu, ktorý je najštedrejší z hľadiska výdavkov pre budúce politiky EÚ.
Konferencia o budúcnosti Európy podľa jeho slov prichádza v správnom čase, po odchode jedného z najsilnejších a ekonomicky najvyspelejších členov Únie a Európania si musia povedať kam smerujú a čo treba robiť, aby projekt EÚ nestratil dôveru a podporu občanov. Premiér upozornil, že do tohto procesu musia byť zapojené všetky inštitúcie EÚ, národné vlády, médiá a tiež občianska spoločnosť.
Popri výkone predsedníctva bude Chorvátsko pracovať aj na svojich doterajších záujmoch, ktorými sú čo najskorší vstup do Schengenu a do eurozóny. Technicky je krajina na schengenskú zónu pripravená, spolu s Bulharskom a Rumunskom, šance ich členstva však budú závisieť od dohody medzi členskými krajinami. Chorváti sa na vstup do eurozóny pripravujú od roku 2018, vlani v júli predstavili akčný plán vstupu a 19 kritérií, ktoré musia splniť, aby mohli prijať euro.
Plenkovoič zdôraznil tiež záujem Chorvátska na rozvoji susedskej politiky EÚ a pripomenul, že 8. mája bude v Záhrebe summit EÚ s krajinami západného Balkánu - takmer 20 rokov po summite z novembra 2000, keď vtedajších 15 krajín EÚ rokovalo s lídrami šiestich západobalkánskych krajín. Za 20 rokov sa z tohto regiónu dostalo do Únie iba Corvátsko.
"Chceme pomôcť susedom s reformným procesom, aby v najbližšej budúcnosti mali šancu vstúpiť do EÚ," uviedol premiér. Za týmto účelom budú Chorváti podporovať čo najrýchlejšie otvorenie prístupových rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom, najlepšie ešte pred summitom v Záhrebe.
