ŽENEVA - V nasledujúcich dekádach sa zvýši počet, intenzita i trvanie horúčav a sucha nielen v Stredomorí, uvádza sa v správe, ktorú dnes zverejnil panel OSN pre zmeny klímy (IPCC) a z ktorej cituje agentúra DPA.
Správa, na ktorej sa podieľa viac než stovka expertov z päťdesiatok krajín sveta, odporúča okrem iného lepšie chrániť lesy a aj zmeniť správanie spotrebiteľov. Extrémy počasia v dôsledku zmeny klímy totiž ovplyvní produkciu potravín.
Medzivládny panel pre zmeny klímy (IPCC) zverejnil osobitnú správu, ktorá na základe vedeckých poznatkov tiež analyzuje, ako súčasný spôsob využívania pôdy prispieva k zmene klímy a ako zmena klímy ovplyvňuje pôdu, ktorá nás živí.
Zistenia v správe
• Správa IPCC ukazuje, že od pred-industriálnymi rokmi (1850 - 1900) sa teplota nad zemskou časťou planéty zvýšila o 1,53°C v porovnaní s priemerným globálnym oteplením o 0,87°C (vzduch nad oceánmi aj zemou). Toto má negatívne následky na potravinovú bezpečnosť a poháňa dezertifikáciu a degradáciu pôdy.
• 23 % antropogénnych skleníkových plynov pochádza z odlesňovania, požiarov a poľnohospodárstva. Avšak pôda môže slúžiť pri správnom využívaní na absorbciu uhlíka a tým napomáhať zmierňovaniu dôsledkov klimatickej zmeny.
• Emisie zo sektoru potravinovej produkcie a spotreby predstavujú až do 37 % (21-37 %) všetkých antropogénnych skleníkových plynov.
• Ľudstvo má priamy vplyv na viac ako 70 % nezamrznutého zemského povrchu. Z toho viac ako štvrtina všetkej pôdy je predmetom ľuďmi spôsobenej degradácie. Existujú však riešenia, ktoré môžu posilniť mitigáciu a adaptáciu a zároveň podporiť ciele udržateľného rozvoja.
• Využívanie biomasy a pestovanie plodín na biopalivá, a to samostatne alebo aj na zachytávanie a skladovanie uhlíka, predstavuje riziko pre potravinovú bezpečnosť a zhoršuje degradáciu pôdy.
• Možnosti ako bojovať s klimatickou krízou zahŕňajú ochranu a obnovu lesných a prírodných ekosystémov a zníženie produkcie a spotreby mäsa.
• Nemôžeme sa spoľahnúť na to, že len lepšie využívanie pôdy samotné zastaví klimatickú zmenu. Ak budeme odsúvať útlm využívania fosílnych palív, rovnako ako mitigáciu v pôdnom sektore, zvýšime tým riziká negatívnych dopadov klimatickej krízy a ohrozenia potravinovej bezpečnosti.
• Za posledných 60 rokov sa spotreba mäsa viac ako zdvojnásobila. Zároveň sa menilo využívanie pôdy na poľnohospodárske účely historicky bezprecedentnou rýchlosťou.
• O 25-30 % všetkého jedla sa stratí v celom dodávateľskom reťazci alebo skončí ako odpad.
• 2 miliardy dospelých ľudí trpí obezitou a nadváhou, zároveň čo 821 miliónov stále trpí podvýživou. Už len tieto čísla ukazujú, že potrebujeme zmeniť spôsob potravinovej produkcie a distribúcie.
• Vyvážená strava, s dostatkom rastlinných jedál (založených na strukovinách, ovocí, zelenine, orechoch, atď) a živočíšnych produktov pochádzajúcich z udržateľných, nízko-emisných a odolných produkcií predstavuje obrovskú príležitosť pre mitigáciu a adaptáciu a zároveň prinesie značné výhody týkajúce sa zdravia.
• Diverzifikácia potravinových systémov je kľúčovou stratégiou na zníženie dôsledkov klimatickej zmeny.
"Správa IPCC by nemohla byť jasnejšia. Pôda a krajina na celom svete sú pod obrovským tlakom a priemyselné poľnohospodárstvo a devastácia lesov a prirodzenej krajiny významne prispievajú ku klimatickej kríze. Výzva, ktorej čelíme je obrovská, avšak je v našich silách obrátiť zúfalstvo na nádej. Je potrebné okamžite zastaviť odlesňovanie, obnoviť lesy a krajinu," uviedla Katarína Juríková z Greenpeace Slovensko
"Je nutné, aby aj naša vláda už konečne prestala podporovať priemyselné poľnohospodárstvo, začala vytvárať podporu pre farmárov v prechode na ekologické formy produkcie potravín. V neposlednom rade, zmena jednoducho nebude možná bez zníženia spotreby živočíšnych produktov a eliminácie industriálnej živočíšnej produkcie," dodala.
