BUDAPEŠŤ - Európska komisia včera odhlasovala radikálny krok. Už dlhé mesiace sa hrozí Maďarsku za obmedzovanie slobôd a rozklad právneho štátu ho môže postih. Brusel sa vyhráža potrestaním krajiny a zdá sa, že sa k tomu naozaj priblížil. Európsky parlament sa dvojtretinovou možnosťou zhodol na tzv. „nukleárnej možnosti“. V decembri minulého roka stihol podobný osud aj Poľsko, ktoré má problém s politizáciou súdnictva aj štátnych médií.
Stredajšie zasadanie Európskeho parlamentu sa zrejme zapíše do histórie. Dvojtretinová väčšina poslancov v Európskom parlamente zahlasovala za správu holandskej europoslankyne Jufith Sargantiniovej. Tá vyzvala Európsku radu na spustenie procesu pre mnohých známeho ako „nukleárna možnosť“.
Nukleárna možnosť pre Maďarsko
Článok 7 aktivovala EÚ zatiaľ len raz, a to v prípade Poľska. Do druhej fázy sa však nedostal. Aktivovanie článku sa označuje za vážny politický krok, preto sa sa nazýva aj „nuklárna možnosť“. Európsky parlament dnes prvýkrát za svoju existenciu schválil odporúčanie, aby Európska komisia začala konanie proti členskej krajine kvôli vážnemu ohrozeniu hodnôt EÚ. Návrh týkajúci sa Maďarska podporilo 448 poslancov, 197 bolo proti a 48 sa zdržalo.
Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó označil výsledok dnešného hlasovania za "malichernú pomstu" od politikov podporujúcich imigráciu. Szijjártó zároveň vyhlásil, že sčítanie hlasov bolo podvodné a v rozpore s pravidlami Únie. Abstencia, teda zdržanie sa možnosti využiť volebné právo, by sa podľa neho mala pripočítať k hlasom odporcov návrhu. Rokovací poriadok EP ale stanovuje, že pri hlasovaniach o akcii podľa článku sedem je na prijatie návrhu potrebná dvojtretinová väčšina odovzdaných hlasov, ktorá je zároveň väčšinou všetkých poslancov EP. Obe podmienky výsledok spĺňa.
Maďarsko môže prísť o hlasovacie právo
Riadenie ukotvené v článku sedem Lisabonskej zmluvy by teoreticky, ak by sa spustenie článku dostalo do druhej fázy, mohlo viesť až k odobratiu hlasovacích práv Maďarsku. Rovnako by to platilo aj v prípade Poľska. Proti Budapešti sa postavilo aj mnoho poslancov najsilnejšej europarlamentnej frakcie Európska ľudová strana (EĽS), ktorej členom je aj Fidesz maďarského premiéra Viktora Orbána. EĽS dala svojim poslancom voľnú ruku, pričom jej predseda Manfred Weber avizoval, že bude hlasovať, aby EÚ preverila stav demokracie v Maďarsku.
Teoreticky by sankčné konanie proti Budapešti mohlo skončiť až odobratím hlasovacích práv, ale pozorovatelia predpokladajú, že tak ďaleko veci nezájdu. Takýto krok by totiž vyžadoval jednomyseľnosť členských štátov. Politicky by ich to na európskej úrovni ochromilo. Budapešť sa však môže spoľahnúť na podporu Poľska a koalícia týchto dvoch krajín by tomu teda zabránila.
Orbán obvinenia odmieta
Premiér Orbán v utorok v Európskom parlamente všetky výhrady týkajúce sa porušovania demokracie a dodržiavania princípov právneho štátu a základných práv odmietol. V rozprave však Orbán čelil výčitkám kvôli obmedzovaniu nezávislosti súdov, slobody médií, občianskej spoločnosti, kvôli údajnému zneužívaniu peňazí z únijných fondov v prospech svojich priateľov, kvôli korupcii, neľudskému zaobchádzanie s migrantmi, ale aj kvôli postup proti mimovládkam a zahraničnej univerzite, ktorú v Budapešti založil finančník George Soros.
„Nie je o čom hovoriť,“ povedal Orbán s tým, že on vykonáva len to, za čo vo voľbách a v referende hlasovali maďarskí občania. Podľa Orbána poslanci EP, ktorí "podporujú migráciu", chceli takto potrestať Maďarsko, „pretože Maďari sa rozhodli, že sa nechcú stať krajinou imigrantov". "Pravda je taká, že rozhodnutie už padlo,“ bol už v utorok presvedčený Orbán. „Príkaz prišiel z Berlína a oni budú hlasovať podľa neho,“ predpovedal maďarský premiér, pričom narážal na údajnú podriadenosť poslancov za frakciu EPP nemeckej kancelárke Angele Merkelovej.
Ku kritikom sa pridal aj iný tvrdý odporca migrácie, rakúsky kancelár Sebastian Kurz. „Nemožno robiť kompromisy s právnym štátom a demokraciou,“ povedal Kurz rakúskej televízii ohľadom postoja piatich zástupcov Kurzovej strany v EP. Z českých europoslancov podporili sankčné konanie zástupcovia ANO a TOP 09, ďalej Stanislav Polčák (Starostovia a nezávislí) a Miroslav Poche (ČSSD). Slovenskí poslanci neboli voči kritike Maďarska jednotní. Za hlasovali Eduard Kukan, Ivan Štefanec a Boris Zala. Proti správe, naopak, hlasovali zo slovenských europoslancov Pál Csáky, Branislav Škripek, Miroslav Mikolášik, József Nagy a Anna Záborská.
Ide o dobrý signál
Výsledok hlasovánín EP privítal Elyzejský palác, podľa ktorého ide o dobrý signál a dôkaz toho, že je stále možná jednota v otázkach hodnôt, ktoré prevyšujú stranícke nezhody. Kritika naopak zaznela od euroskeptických politikov z rôznych európskych krajín vrátane talianskeho ministra vnútra Mattea Salviniho. Uznesenie EP bude zaslané všetkým členským štátom EÚ.
Ich ministri môžu následne štvorpätinovou väčšinou stanoviť, že v Maďarsku existuje jasné riziko porušenia základných únijných hodnôt. Tomu by predchádzalo okrem iného vypočutie zástupcov Budapešti. V prípadnej neskoršej fáze môže Európska rada jednomyseľne rozhodnúť o existencii závažného alebo pretrvávajúceho porušovania hodnôt demokracie, právneho štátu či základných práv. Až potom by mohli prísť na rad sankcie.
Fidesz obetoval Madarsko
Maďarsko padlo za obeť mocenskej arogancii, politike bez kompromisov a bezbrehému hladu po peniazoch zo strany vládneho Fideszu. Vyhlásila maďarská opozičná strana Jobbik v reakcii na schválenie správy o stave demokracie v Maďarsku poslancami Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Orbán podľa Jobbiku prehral, čo po hlasovaní v pléne EP možno konštatovať ako fakt.
Situáciu ďalej komplikuje skutočnosť, že príslušné uznesenie, ktorým sa môže začať konanie voči Maďarsku, podporili viacerí z Európskej ľudovej strany (EPP/EĽS), do ktorej patrí aj Orbánov Fidesz, ale aj priami priatelia a spojenci premiéra, píše sa vo vyhlásení Jobbiku. Správa o stave demokracie v Maďarsku podľa tejto opozičnej strany - aj so svojimi nedostatkami - nehovorila o prisťahovalectve, o americkom finančníkovi Georgeovi Sorosovi, ani o hraničných zábranách, ale o stave právneho štátu a o demokracii v Maďarsku.
Zvíťazila demokracia
Strana Liberálisok (Liberáli) poznamenala, že v Európe zvíťazila demokracia. Poslanci EP podľa nej výraznou väčšinou odmietli "neliberálnu" politiku premiéra Viktora Orbána. EP dal jasne najavo, že Maďarsko nie je totožné s Viktorom Orbánom. Za to, že Maďarsko sa dostalo do tejto situácie, nesie zodpovednosť výhradne premiér Orbán a jeho strana Fidesz, reagovala ochranárska strana Politika môže byť iná (LMP), podľa ktorej prípadné odňatie hlasovacieho práva Maďarsku by ale za hriechy vlády a premiéra trestalo maďarských občanov. „Sme presvedčení, že právny štát dokážu v krajine obnoviť jedine občania Maďarska,“ uzatvára LMP.
Poľsko vyjadrilo Maďarsku solidaritu
Poľská vláda prijala so znepokojením správu o začatí konania voči Maďarsku podľa článku 7 a vyjadruje solidaritu s Budapešťou, uviedla v stredu pre agentúru MTI hovorkyňa Joanna Kopcínska. V reakcii na schválenie kritickej správy o stave demokracie v Maďarsku poslancami Európskom parlamente v stredu v Štrasburgu hovorkyňa povedala, že EÚ je založená na princípe vzájomnej úcty svojských právnych, ústavnoprávnych a historických tradícií jej členských krajín, pričom tento princíp je zvlášť dôležitý v terajších časoch krízy Únie.
„Rozhodnutie EP neprispeje k posilneniu EÚ, naopak, ohrozuje jej jednotu a vytvára zbytočný rozkol. Únia je založená na dialógu, všetky sporné záležitosti treba riešiť práve dialógom a nie cestou diktátu,“ povedala Kopcínska. Poľsko je podľa jej vyjadrenia solidárne s Maďarskom, ktoré nedávno v parlamentných voľbách poskytlo mimoriadne silný mandát vláde premiéra Viktora Orbána. „Práve hlas občanov by ma byť určujúci v rozhodovacom procese o budúcnosti Európy,“ uzavrela hovorkyňa poľskej vlády.
Chronológia sporu medzi Európskou úniou a Maďarskom
4. januára 2012 – Európska komisia (EK) vyzvala Maďarsko, aby urýchlene zabezpečilo uplatnenie rozhodnutia maďarského ústavného súdu v súvislosti s mediálnym zákonom. Európska únia by mala ukončiť hodnotenie maďarských zákonov a na zasadnutí prerokovať ďalšie kroky týkajúce sa Maďarska. Nemenovaný predstaviteľ EÚ avizoval, že v prípade nesúladu maďarských zákonov s normami Únie by sa mohlo začať konanie voči Maďarsku.
18. januára 2012 - Maďarský premiér Viktor Orbán na pôde Európskeho parlamentu (EP) vyhlásil, že hlavné problémy týkajúce sa demokratických práv v jeho krajine, na ktoré upozornila Európska únia, môžu byť ľahko vyriešené. Témou bola medzinárodná kritika najnovších legislatívnych úprav maďarskej ústavy, ktorá viedla k právnemu konaniu Bruselu voči Maďarsku. Išlo najmä o možné ohrozenie nezávislosti maďarskej centrálnej banky a súdnictva.
16. februára 2012 - Európsky parlament sa rozhodol vypracovať správu o tom, či Maďarsko rešpektuje základné hodnoty a normy EÚ. Podľa prijatého uznesenia europoslancov by mal EP následne rozhodnúť, či je potrebné aktivovať článok 7 Zmluvy o EÚ, ktorý je možné použiť v prípade jasného rizika vážneho porušenia spoločných hodnôt únie.
17. apríla 2013 - Štvrtá novela maďarskej ústavy a dodržiavanie základných ľudských práv boli hlavnou témou ostrej diskusie na pôde EP. Komisárka pre oblasť spravodlivosti Viviane Redingová opísala komunikáciu medzi Bruselom a Budapešťou, kde EK ako aktívna strážkyňa európskych zmlúv po dvoch právnych konaniach v roku 2012 začala uvažovať o ďalšom konaní, tentoraz kvôli novele maďarskej ústavy.
19. júna 2013 - Výbor Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) rozhodol, že nesprísni kroky voči Maďarsku. Uviedol to v rámci rozsiahlej a podrobnej správy kritizujúcej zhoršenie základných práv v Maďarsku.
21. mája 2015 - Európska ľudová strana (EĽS), najväčšia politická skupina v EP, dala ultimátum maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi v otázke trestu smrti. Európski ľudovci ho varovali, že ak jeho vláda pripraví návrh zákona o opätovnom zavedení hrdelného trestu, bude jeho strana Fidesz vylúčená z EĽS.
15. decembra 2015 – Európska únia by mala okamžite začať s monitorovaním hrozieb voči demokracii, právnemu štátu a základným právam v Maďarsku. Vyplynulo to z uznesenia, ktoré schválil EP. Skupina europoslancov maďarského vládnuceho bloku Fidesz-KDNP označila uznesenie za pomstu a otvorený útok kvôli odmietnutiu utečeneckých kvót.
26. apríla 2017 – Tvrdú kritiku si od europoslancov v Bruseli opäť vypočul maďarský premiér Viktor Orbán. Predmetom diskusie na pôde EP boli najmä témy Stredoeurópskej univerzity (CEU), ktorej činnosť skomplikovala sporná novela vysokoškolského zákona, a návrh, ktorým chce maďarská vláda zaviesť transparentnosť vo financovaní občianskych organizácií. V diskusii postoje Maďarska obhajoval predseda vlády Viktor Orbán. Viacero poslancov sa pýtalo, prečo EĽS ako najväčší subjekt v europarlamente ešte nevylúčila zo svojich radov Fidesz.
12. mája 2017 - Na plenárnom zasadnutí EP v Štrasburgu sa poslanci rozhodli prerokovať dva návrhy uznesení týkajúce sa situácie v Maďarsku. Návrhy vznikli po aprílovej diskusii, v ktorej poslanci EP kritizovali Maďarsko.
17. mája 2017 - Európsky parlament prijal uznesenie, ktoré z dôvodu systematického ohrozovania právneho štátu navrhlo spustiť voči Maďarsku proces právneho konania podľa článku č. 7 Lisabonskej zmluvy. Jeho výsledkom môžu byť rôzne sankcie vrátane pozastavenia hlasovacieho práva v EÚ. Návrh uznesenia predloženého frakciou sociálnych demokratov a socialistov (SPE), Alianciou liberálov a demokratov za Európu (ALDE), zelenými a ľavicou podporila aj časť Európskej ľudovej strany (EĽS), ktorej členom je i Fidesz. Za nezáväznú rezolúciu hlasovalo 393 poslancov, proti ich bolo 221.
9. januára 2018 - Poslankyňa EP Judith Sargentiniová zodpovedná za prípravu správy o stave právneho štátu v Maďarsku, rokovala v Budapešti.
12. apríla 2018 - Politická frakcia Zelení/Európska slobodná aliancia (EFA) v Európskom parlamente požiadala Radu EÚ, aby začala právne konanie proti Maďarsku podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy. Uviedla to poslankyňa tejto frakcie Judith Sargentiniová po predložení svojej správy, ktorá mala zhodnotiť, či Maďarsko porušuje alebo neporušuje hodnoty Európskej únie. Holandská europoslankyňa zdôraznila, že čas na vydávanie upozornení už uplynul.
25. júna 2018 - Výbor EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) schválil veľkou väčšinou hlasov osobitnú správu o situácii v Maďarsku. Podľa prijatého dokumentu existuje jednoznačné nebezpečenstvo vážneho porušenia základných európskych hodnôt, preto je opodstatnené otvoriť voči Maďarsku konanie podľa článku č. 7 Zmluvy o EÚ pre vážne porušenie princípov právneho štátu.
