BRATISLAVA - Do parlamentu sa vo voľbách 10. marca vďaka výsledkom prednostného hlasovania dostalo až 14 poslancov, čo je najvyšší počet v dvadsaťročných dejinách slovenského parlamentarizmu. Takmer každý desiaty zákonodarca sa tak dostal do snemovne napriek tomu, že podľa poradia na kandidátke by sa mu poslanecké kreslo neušlo.
Najviac ľudí sa do Národnej rade SR prekrúžkovalo z kandidátky Obyčajných ľudí a nezávislých osobností. Vďaka prednostným hlasom bude v ich klube až päť zo šestnástich poslancov, medzi nimi aj štvorica zakladajúcich členov hnutia. Z listiny SaS zaistili voliči parlamentnú budúcnosť trojici poslancov - Martinovi Chrenovi, Petrovi Osuskémi a Jurajovi Drobovi.
Droba prekročil hranicu potrebnú na vstup do parlamentu tesne - potrebné trojpercentné kvórum prekročil len o 24 hlasov. Po dvoch zákonodarcoch pretlačili do snemovne voliči KDH (Jozefa Mikloška a Moniku Gibalovú), Mosta-Híd (Józsefa Nagya a Gabriela Csicsaia) a SDKÚ-DS (Ľudovíta Kaníka a Miroslava Beblavého).
Krúžkovanie zrejme menej potešilo kandidátov, ktorí sa pre úspešnejších kolegov do parlamentu nedostali. Pre prednostné hlasy do poslaneckej lavice nezasadne minister školstva Eugen Jurzyca ani Milan Hort (obaja SDKÚ-DS), v SaS bola neúspešná generálna manažérka strany Jana Kiššová či bývalý kandidát na šéfa Národného bezpečnostného úradu Kamil Krnáč. V Moste-Híd na nedostatok preferenčných hlasov doplatili Péter Vörös, László Nagy, v KDH zasa Marián Radošovský a Jozef Bobík.
Počet prekrúžkovaných poslancov v ostatných štyroch parlamentných voľbách nepretržite rastie. V roku 2002 voliči do parlamentu posunuli jediného, bol ním Árpád Duka Zólyomi na kandidátke SMK. Vtedy však ešte platila desaťpercentná hranica, od ktorej sa na preferenčné hlasy prihliadalo, kandidát teda potreboval, aby ho zakrúžkoval prinajmenšom každý desiaty volič jeho strany. Vo voľbách v roku 2006 už platila hranica troch percent, vďaka čomu krúžky do národnej rady dostali siedmich poslancov a v roku 2010 ich už bolo 11.
Hovoriť o dozrievaní voličov na základe rastúceho počtu prekrúžkovaných kandidátov je podľa prezidenta Inštitútu pre verejné otázky Grigorija Mesežnikova zatiaľ predčasné. Upozornil na skutočnosť, že vo väčšine strán stále získavajú väčšinu preferenčných hlasov osoby na čele kandidátky. Zmeny vníma skôr v súvislosti so snahou niektorých strán posilniť osobnostný prvok. "Okrem programu sa zviditeľňujú aj konkrétne osoby a sú viditeľné aktivity konkrétnych kandidátov," komentoval situáciu, pričom upozornil najmä na kandidátku Obyčajných ľudí.
Stúpajúce množstvo prekrúžkovaných poslancov Mesežnikov napriek všetkému kvituje. "Pre mňa je pozitívny signál všetko, čo dáva voličom možnosť ovplyvniť výsledok," podotkol s tým, že kvórum pre prihliadanie na krúžky by celkom zrušil. Znamenalo by to, že kandidáti by sa do parlamentu dostali výhradne na základe získaných prednostných hlasov. Keďže Slovensko je od roku 1998 jediným volebným obvodom, politológ by privítal aj zvýšenie počtu volebných obvodov. "Ale nepredpokladám, že sa to stane," dodal vzápätí.
