PRAHA - Keď v apríli 2025 po dlhom a ťažkom boji so zákernou rakovinou Anička Slováčková (†29) opustila tento svet, plakalo celé Česko. Uplynulo 10 mesiacov a našli sa takí, ktorí sa rozhodli na tejto smutnej udalosti priživiť. Internetom začalo kolovať video plné šokujúcich klamstiev nielen o Aničke, ale aj o jej otcovi Felixovi Slováčkovi (82) a mame Dáde Patrasovej (69). Niet divu, že saxofonista zúri!
Video sa objavilo na streamovacej platforme YouTube a sprevádza ho komentár nahovorený mužským hlasom umelej inteligencie. „Bolo to dieťa, ktoré malo zachrániť manželstvo dvoch ľudí, ktoré sa pred kamerami usmievali, ale za zatvorenými dverami viedli vojnu,“ odznelo napríklad v nahrávke. Slováček sa preto rozhodol vec riešiť právnou cestou.
Oslovil doktora Christiana Choděra, aby zasiahol. „Nejaký blbec nechal umelou inteligenciou nahovoril hodinu a pol dlhé video, poskladané z fotiek Aničky, kde znejú také klamstvá, že je to do neba volajúce,“ vyjadril sa pre Aha! Slováček a vyjadril sa aj k informáciam z videa. „Žiadnu krízu sme vtedy nemali, milovali sme sa,“ uviedol.
„Felix stál pri okne, chrbtom k manželke a fajčil jednu cigaretu za druhou. Mlčal. A v tom mlčaní bolo všetko, čo potrebujete vedieť o tom, ako začínal život Aničky Slováčkovej,“ hovorí sa ďalej vo videu. Aj tu Felix namieta. „Nikdy v živote som nefajčil, je to obrovská lož. Ako si toto vôbec niekto môže dovoliť zverejniť?“ pýta sa Felix s tým, že jeho právnik sa už obrátil na prevádzkovateľa YouTube so žiadosťou o stiahnutie videa.
„V každej rodine sú niekedy problémy, ale toto sú úplné kraviny,“ dodal Slováček. Ďalším nezmyslom vo videu bola napríklad informácia, že krátko po smrti Aničky prišli do domu kriminalisti. „Našli niečo, čo tam nemalo byť. Na stole Aničky ležal zoznam napísaný jej rukopisom, datovaný iba 3 dni pred smrťou. Nebol to zoznam prianí umierajúceho dievčaťa, bol to zoznam hosí na jej vlastný pohreb. Sedemnásť mien, starostlivo rozdelených do troch kategórií - tí, ktorí musia prísť, tí ktorí môžu prísť, a tí, ktorí prísť ani náhodou...“
