BRATISLAVA - Rozhodnutie Rady EÚ o postupnom ukončení dovozu zemného plynu z Ruska do novembra budúceho roka neprihliada na potreby vnútrozemských členských krajín, ktoré nemajú prístup k moru a nerešpektuje ani dlhodobé zmluvné záväzky dovozcov. Vo štvrtok na to na sociálnej sieti upozornil podpredseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Július Kostolný. Zákaz označil za unáhlené a neprofesionálne rozhodnutie.
„Je zrejmé, že dnešný podiel dovozu plynu z Ruskej federácie do Európskej únie (cca 18 %) je stále strategicky dôležitý a jeho úplná náhrada v stanovených termínoch bude technicky a logisticky sporná,“ uviedol Kostolný. Pripomenul, že podľa EÚ je napríklad súčasný dovoz ropy z Ruskej federácie do Európskej únie už len 3 % z celkového dovozu. Je však otázne, či sú tieto údaje spoľahlivé, pretože „prebalená“ alebo prepracovaná ruská ropa z Indie alebo Číny môže tieto údaje významne spochybniť. Takýto osud môže podľa Kostolného čakať aj dovoz plynu.
Ak je zmyslom programu RePower vybudovať autonómnu energetickú Európsku úniu, potom sa podľa podpredsedu SOPK vynára otázka, prečo sa Európska komisia zaviazala v novej obchodnej dohode s USA doviezť v najbližších troch rokoch fosílne palivá z USA za 750 miliárd USD (634 miliárd eur). „V porovnaní s dnešnými 70 miliardami USD ročne by išlo o trojnásobok, čo je vylúčené, pretože ani USA nemajú k takýmto objemom vybudované pobrežné terminály,“ konštatoval Kostolný.
Národné plány diverzifikácie dovozu ropy a plynu
Členské štáty EÚ majú podľa rozhodnutia Rady EÚ do 1. marca 2026 vypracovať národné plány diverzifikácie dovozu ropy a plynu, pričom na dohodnuté a schválené projekty budú poskytnuté finančné zdroje z Európskej únie. Komisia necháva pootvorené aj zadné dvierka, pretože v nariadení sa hovorí, že Európska komisia môže v prípade núdze udeliť výnimku dovozu až na štyri týždne.
Kostolný pripomenul, že rozhodnutie nerešpektuje dlhodobé zmluvné záväzky dovozcov, ktorí v prípade neodobratia dohodnutého množstva plynu a ropy by museli zaplatiť podľa princípu „take or pay“ vysoké pokuty. V prípade Slovenska ide o pokutu vo výške 16 miliárd eur. Týka sa to najmä Slovenska a Maďarska, ktoré pri hlasovaní v rade boli proti prijatiu tohto nariadenia a avizovali jeho napadnutie na súde.
