USA - Chronická bolesť trápi milióny ľudí po celom svete a pre mnohých je každodennou realitou bez jasnej príčiny. Nový výskum amerických vedcov však prináša prelomový objav, ktorý by mohol zásadne zmeniť spôsob jej liečby.
Pre jedného z piatich Američanov je chronická bolesť neoddeliteľnou súčasťou života – tlmená len kombináciou liekov a obmedzovaním bežných denných aktivít. Z približne 51 miliónov dospelých, ktorí ňou trpia, až tri štvrtiny uvádzajú určitý stupeň zdravotného postihnutia. Mnohí z nich pre bolesť nedokážu pracovať ani normálne fungovať.
Príčiny chronickej bolesti – či už ide o chrbát, ramená, kolená alebo chodidlá – sú dlhodobo predmetom sporov medzi odborníkmi. Ako píše Daily Mail, teraz však vedci z University of Colorado Boulder identifikovali možný rozhodujúci mechanizmus v mozgu, ktorý môže vysvetľovať, prečo sa krátkodobá bolesť mení na dlhodobú.
„Rozhodca“ chronickej bolesti v mozgu
V novej štúdii sa výskumníci zamerali na mozgovú dráhu medzi kaudálnou granulárnou inzulárnou kôrou (CGIC) – drobnou štruktúrou veľkosti kocky cukru – a primárnou somatosenzorickou kôrou, ktorá spracúva dotyk a bolesť. CGIC sa nachádza v oblasti mozgu nazývanej inzula, zodpovednej za telesné vnemy. Na myšiach vedci simulovali chronickú bolesť spôsobenú poškodením sedacieho nervu, najdlhšieho nervu v ľudskom tele, ktorý vedie od spodnej časti chrbtice až k nohám. Takéto poškodenie často vedie k tzv. alodýnii – stavu, pri ktorom aj jemný dotyk vyvoláva bolesť.
Pomocou genetických zásahov vedci „vypli“ vybrané neuróny a zistili, že hoci CGIC zohráva len malú úlohu pri akútnej bolesti, pri chronickej má zásadný význam. Práve táto oblasť vysiela signály, ktoré mozgu a mieche „prikazujú“, aby bolesť pretrvávala. Keď výskumníci aktivitu CGIC potlačili, bolesť u myší výrazne ustúpila – dokonca aj v prípadoch, keď trvala už dlhší čas.
Chronická bolesť sa môže „rozpustiť“
„Identifikovali sme konkrétny mozgový okruh, ktorý rozhoduje o tom, či sa bolesť stane chronickou,“ vysvetlila Linda Watkinsová, hlavná autorka štúdie a profesorka behaviorálnych neurovied. „Ak tento rozhodovací mechanizmus umlčíme, chronická bolesť sa vôbec neobjaví. A ak už existuje, jednoducho sa rozplynie.“
Štúdia, publikovaná v The Journal of Neuroscience, prináša nádej najmä pre pacientov s bolesťami chrbta, migrénami či artritídou – najčastejšími formami chronickej bolesti v USA, ktoré ročne vedú k takmer 37 miliónom návštev lekára. Približne tretina pacientov pritom nemá jasnú diagnózu ani vysvetlenie svojich ťažkostí.
Nádej do budúcnosti
Prvý autor štúdie Jayson Ball, dnes pôsobiaci v neurotechnologickej spoločnosti Neuralink, uviedol, že ide o zásadný krok v chápaní chronickej bolesti. „Ukazujeme, že konkrétne mozgové dráhy možno cielene ovplyvňovať. To otvára dvere k úplne novým formám liečby,“ povedal.
Hoci vedci upozorňujú, že je potrebný ďalší výskum najmä na ľuďoch, objav by mohol viesť k vývoju nových liekov, ktoré by cielene pôsobili na CGIC a odstránili chronickú bolesť pri jej samotnom zdroji. „Prečo sa bolesť niekedy nevytratí a prejde do chronického stavu, je jedna z najväčších nezodpovedaných otázok medicíny,“ dodala Watkinsová. „Teraz sme o krok bližšie k odpovedi.“
