Veľká ANALÝZA právomocí prezidenta: Čo môže hlava štátu zmeniť? Odborníci hodnotia sľuby kandidátov | Topky.sk

Piatok, 22. marec 2019. Meniny má Beňadik, zajtra Adrian.

Veľká ANALÝZA právomocí prezidenta: Čo môže hlava štátu zmeniť? Odborníci hodnotia sľuby kandidátov

Grigorij Mesežnikov, Radoslav Štefančík a Ján Baránek
Grigorij Mesežnikov, Radoslav Štefančík a Ján Baránek
Zdroj: gettyimages.com, SITA/Marián Peiger, Archív R.Š., glob.zoznam.sk
16.03.2019 09:30

BRATISLAVA - Nadišiel záver kampane prezidentských kandidátov. Od štvrtka od polnoci začalo volebné moratórium, ktoré zakazuje akékoľvek prezentovanie kandidátov, ktorí sa zapojili do týchto prezidentských volieb. Na rade sú voliči. Výkon prezidentskej funkcie do značnej miery upravuje Ústava. Na právomoci budúcej hlavy štátu sme sa pozreli optikou odborníkov na túto problematiku. Tí zhodnotili priebeh doterajšej kampane z hľadiska reálneho prínosu, aký môžu mať títo kandidáti v kresle prezidenta.


K otázkam, ktoré boli súčasťou prebiehajúcich prezidentských debát, sa pre Topky vyjadril aj politológ Ján Baránek. Ten analyzoval aj to, ako sa kandidáti k otázkam stavali. "Oni si naozaj niekedy osobujú väčšie právomoci, ako prezident má, hoci je časť kandidátov, ktorá si to uvedomuje. Viac-menej to deklarujú v tej rovine, že by sa o to snažili silou osobnosti, legitimitou samotného mandátu odvodeného od priamej voľby," uviedol Baránek.

Nezvládnutá otázka brexitu

Konkrétny príklad predniesol na téme brexitu, ktorého dohoda nebola v týchto dňoch opäť schválená. Kandidáti, ktorí sa zúčastnili utorkovej diskusie vo verejnoprávnej televízii RTVS, boli podľa neho v konfrontácii s otázkou odchodu Veľkej Británie z Európskej únie nepresvedčiví. "Tá otázka je legitímna, aj keď prezident tam nemá nejakú právomoc. On tú právomoc, ktorú má v zahraničnej politike, väčšinou prenáša na vládu. Vo väčšine prípadov to tak bolo. Ale môže mať iniciatívu. Kým otázka bola legitímna, odpovede zúčastnených boli strašné. Bolo to aj tým, že neboli na to pripravení. De facto absolútne nič neodpovedali. Kandidát, ktorý kandiduje na prezidenta, by mal byť natoľko kvalifikovaný a vzdelaný, aby vedel relevantne a bez prípravy odpovedať aj na takúto otázku alebo nastolený problém," uzavrel Baránek na margo výkonu kandidátov Martina Daňa, Eduarda Chmelára, Milana Krajniaka a Františka Mikloška, ktorí sa tejto diskusie zúčastnili.

Základné kompetencie

Politológ Radoslav Štefančík vidí právomoci hlavy štátu celkom jednoznačne. "Prezident v prvom rade zastupuje krajinu smerom navonok. Takže by bolo určite pozitívne, keby si ľud zvolil seriózneho kandidáta alebo kandidátku," myslí si Štefančík. "Smerom do vnútra štátu, ak sa bude držať ústavných tradícií, môže ovplyvňovať politiku hlavne svojimi vyjadreniami. Je dobré, ak sa hlava štátu vždy postaví na stranu spravodlivosti, právneho štátu a princípov liberálnej demokracie. Horšie by bolo, keby prezident nerešpektoval ústavné tradície, napríklad pri poverovaní osoby, ktorá po voľbách zostavuje vládu," pokračuje politológ Štefančík.

Prezidentský palác
Prezidentský palác
Zdroj: SITA/Jozef Jakubčo

Právomoci, ktorými disponuje prezident a ktoré majú reálny dopad na politické dianie v krajine, vníma politológ Grigorij Mesežnikov hlavne v otázke menovania výkonných osôb. "Reálny dopad majú samozrejme právomoci spojené s menovaním rôznych funkcionárov, od ministrov až po členov Ústavného súdu. Teraz hovoríme o reálnom výkone. Prezident je vrchný veliteľ ozbrojených síl a dojednáva viaceré diplomatické záležitosti. Podstatou sú ale spomínané menovacie kompetencie, vetovanie zákonov a podávanie sťažností na Ústavný súd. Tieto považujem za tie najpodstatnejšie." myslí si Mesežnikov.

Postoj k téme homosexuálnych párov

Predmetom prezidentských volebných diskusií bola často aj otázka sobášov a adopcie detí homosexuálnymi pármi. Pre politológov to však nie je téma volieb. "Na to, či by také niečo kandidát podpísal, sa môžu pýtať, no skôr tam ide o to, aby deklaroval svoj hodnotový postoj. Nezáleží na tom, či to podpíše alebo nie. Zákon by aj tak nadobudol účinnosť, keby ho parlament opätovne schválil," uviedol pre Topky Baránek.

Túto tému nepovažuje za prioritnú ani politológ Štefančík. "Ak spoločnosť raz dozreje do takého štádia, že s tým nebude mať problém väčšina spoločnosti, tak sa to raz uzákoní aj u nás. Nech konflikt medzi liberálnym a konzervatívnym videním sveta vyzerá akokoľvek bizarne, znamená to, že zrejme ľudia nemajú iné problémy. Študenti masovo odchádzajú preč z republiky, súčasťou parlamentu sú už fašisti. Dôraz sa kladie na to, či má niekto birmovku alebo nie," uvádza Štefančík.

Otázku nepovažuje za relevantnú ani Mesežnikov, ktorý nevidí z pozície prezidenta perspektívne riešenie tohto problému. "Otázky o adopciách a sobášoch homosexuálov sú ale veci názorové. Prezident svojím prístupom môže ovplyvniť atmosféru týchto tém, ale robiť z toho hlavnú tému prezidentskej kampane považujem za neprimerané," uviedol.

Ciele Štefana Harabina

K programu kandidáta Štefana Harabina, ktorý presadzuje zmenu nového volebného zákona a vyžaduje elimináciu recyklácie politických strán, mali tiež politológovia svoje jasné postoje. Baránek pripúšťa že prezident môže túto tému otvoriť, no nie o nej rozhodovať. "On môže o tom rozprávať. To je jediné, čo môže. Z ústavy mu absolútne žiadna takáto právomoc a možnosť nevyplýva ako prezidentovi," priblížil Baránek.

Štefan Harabin
Štefan Harabin
Zdroj: SITA/Jana Birošová

Korešpondujúci názor vyslovil aj Štefančík, ktorý dodal, že na vyšší počet zástupcov regiónov v parlamente nie je potrebná zmena legislatívy. "Ak by však niekto chcel mať vyšší počet zástupov regiónov v parlamente, netreba meniť volebný zákon. Stačí len zrušiť jeden volebný obvod a prinavrátiť voľbu poslancov vo viacmandátových volebných obvodoch. Ale nie v jednom, minimálne v štyroch, ako to bolo kedysi," tvrdí Štefančík.

Podľa Mesežnikova nie je táto otázka na mieste. "To, čo môže požadovať, je bezpredmetné, pretože tu sú občania, ktorí rozhodujú o svojich politických reprezentantoch. Ten, kto chce voliť stranu, ktorá mu je programovo blízka, môže túto stranu voliť desaťkrát za sebou," zdôvodnil Mesežnikov.

Štefan Harabin tiež vyhlasuje, že je za zrušenie protiruských sankcií, pretože nie sú v súlade s medzinárodným právom. "Protiruské sankcie sú výsledkom spoločnej politiky členských štátov Európskej únie. V tomto prípade tak ide o to, v akej rodine štátov chceme existovať, takže to by musel nový prezident najskôr presvedčiť lídrov členských štátov," zaujal stanovisko Štefančík, pričom podobný názor zdieľal aj Mesežnikov. "Z tejto pozície to nie je možné a to, čo navrhuje, zavedie Slovensko do čiernej diery. Je to v rozpore so životnými záujmami Európskej únie, našich susedov a Slovenskej republiky ako demokratického právneho štátu, ktorý je súčasťou euroatlantického celku," uviedol politológ Mesežnikov.

Odchod z NATO

"Som jediný prezidentský kandidát, ktorý otvorene tvrdí, že musíme vystúpiť zo zločineckej organizácie NATO," vyhlásil v stredu v diskusnej relácii RTVS kandidát Marian Kotleba z hnutia ĽSNS.

Štefan Harabin a Marian Kotleba
Štefan Harabin a Marian
Zdroj: SITA/Jana Birošová

Otázku odchodu zo severoatlantického spolku ale podľa Mesežnikova nemá v rukách hlava štátu. "Nie je to možné. Môže to byť predmetom debaty, ale prezident to nemôže nejakým spôsobom iniciovať, nepatrí to do jeho kompetencií. Môže zaujať jasnú pozíciu v tejto otázke, ale zatiaľ všetci prezidenti mali v tomto jasno. Všetci boli za naše členstvo v EÚ a v NATO. Nemyslím si, že slovenská spoločnosť je nastavená na to, aby sa to zmenilo," tvrdí Mesežnikov.

Podľa Štefančíka by tak prezident mohol urobiť pomocou referenda, no stojí mu v ceste ešte parlament. "Výsledky referenda by musel potvrdiť parlament. História referend však ukazuje, že tento nástroj priamej demokracie je na Slovensku neúčinný a doteraz sa podarilo úspešne zrealizovať len jedno ľudové hlasovanie. Ale netreba všetko hádzať na zodpovednosť ľudu, žijeme predsa v reprezentatívnej demokracii, volíme si zástupcov na svoj obraz. Takže, ak si to bude želať raz väčšina spoločnosti, možno o tom budú uvažovať aj naši reprezentanti," hovorí Štefančík.

Krajniakove podmienky

Kandidát Milan Krajniak zo Sme rodina dlhodobo programovo varuje, že novú vládu z pozície prezidenta nevymenuje, ak nesplní viacero podmienok. Jednou z nich je aj presadenie exekučnej amnestie.

V tomto kontexte vyslovil Baránek obavy. "Krajniak nehovoril nič, čo by ten prezident urobiť nemohol. Mám len obavu, ako by to dopadlo a čo by tým spôsobil v spoločnosti a možno aj v koalícii. Je však riskantné ísť až na hranu ústavy. Miešajú sa nám tu dve veci: program, s ktorým ide strana, ktorá je schopná zostaviť koalíciu, s programom prezidenta. Prezident na Slovensku nemá právomoc ani právo prinášať legislatívne zmeny. Krajniak si túto právomoc chcel osvojiť tým, že by tlačil na novovzniknutú koalíciu a dával jej podmienky. Ide o silný antisystémový prvok, pretože spojil dve nespojiteľné veci a tým pádom je to proti duchu ústavy, ktorý hovorí, že máme parlamentnú demokraciu," uzavrel Baránek.

Milan Krajniak
Milan Krajniak
Zdroj: SITA/Jana Birošová

Dieru z pohľadu podstaty parlamentnej demokracie vidí aj Štefančík. "Toto je práve to nešťastné na kompetenciách slovenského prezidenta. Že aj napriek tomu, že tu už takmer tri desaťročia budujeme parlamentnú demokraciu, vždy sa nájdu možnosti, ako ju úplne podkopať. Obávam sa, že takáto forma nátlaku zo strany prezidenta už nemala nič spoločné s parlamentnou formou vlády," myslí si Štefančík.

Mesežnikov na druhej strane takúto možnosť z pozície prezidenta úplne vylučuje. "On má povinnosť vymenovať vládu na základe legitímnych výsledkov volieb a zvyklostí, čiže vytváranie väčšinových vládnych koalícií. Mal by vymenovať takú vládu, ktorá v hlasovaní o dôvere získa podporu nadpolovičnej väčšiny poslancov. Žiadne podmieňovanie nejakými rozhodnutiami alebo zákonmi tu neprichádza do úvahy a je to úplne nezmyselné." uviedol Mesežnikov.


Galéria

Grigorij Mesežnikov, Radoslav Štefančík Prezidentský palác Štefan Harabin Štefan Harabin a Marian Milan Krajniak

Nástroje k článku


AUTOR: © Zoznam/msz

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články