Kresák vraj nikdy nespolupracoval s ŠtB vedome: Matovič tvrdí, že klame

"Nikdy som nespolupracoval s rozviedkou. Neexistuje dokument, ktorý by potvrdzoval moju úmyselnú spoluprácu ani informácie, ktoré by som Štátnej bezpečnosti dával," zdôraznil Kresák. Informácie o jeho vedomej spolupráci nie sú podľa poslanca pravdivé. "Spis bol založený na základe nepravdy. Údaje neboli pravdivé a ten spis bol založený bez môjho vedomia," uviedol Kresák s tým, že nič nepodpisoval. Zopakoval, že bol vedený ako sledovaná osoba. 

Kresák informoval, že pred cestou do Spojených štátov dostal víza do štátov aj do Kanady, keďže tam muselo byť medzipristátie. Do USA podľa vlastných slov odišiel začiatkom januára 1988 a vracal sa v polovici augusta. "V evidenčnom liste rozviedky som objavil celý rad stretnutí, ktoré sa mali so mnou odohrať v čase, keď som bol v Spojených štátoch," zdôraznil Kresák s tým, že k údajným stretnutiam malo dôjsť v marci, januári či júli. "Ide zjavne o nepravdivé údaje, ktoré hovoria o tom, že ten spis bol založený na základe nepravdy," zopakoval.

Poslanec a kandidát uviedol, že koncom roka 1987, teda tesne pred jeho odchodom do USA, ho vyhľadali osoby, ktoré sa predstavili ako zamestnanci federálneho ministerstva zahraničných vecí. "Nemal som dôvod neveriť, že sú odtiaľ. Prišli s tým, že majú informácie o mojom plánovanom študijnom pobyte a v tejto súvislosti ma chcú upozorniť na možné riziká, ktoré súvisia s mojím pobytom. Keby som si náhodou všimol, či ma niekto nesleduje a podobne. A konštatovali, že ak by som niečo také zbadal, aby som sa obrátil na ambasádu vo Washingtone," opísal Kresák.

Dodal, že nemal dôvod odmietnuť, ale tvrdí, že túto možnosť ani raz nevyužil. Z rozhovorov nemal podľa vlastných slov však pocit, že by išlo "o akýsi náznak na spoluprácu s rozviedkou". Až neskôr, v roku 1992, sa Kresák dozvedel, že bol vedený ako záujmová osoba ŠtB. "Takéto vedenie je iba dôkazom záujmu o osobu a nedokazuje žiadnu spoluprácu," doplnil.

Matovič je presvedčený, že Kresáka usvedčujú dokumenty

Kandidáta na post ústavného sudcu a koaličného poslanca Národnej rady SR Petra Kresáka usvedčujú o spolupráci so Štátnou bezpečnosťou (ŠtB) dokumenty zo spisu, ktorý je vedený v Ústave pamäti národa (ÚPN). Tvrdí to opozičný poslanec a líder hnutia Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO) Igor Matovič, ktorý si vyžiadal spis z ÚPN. V ňom je okrem iného podľa Matoviča uvedené, že značná časť spisu bola ešte v decembri 1989 skartovaná.

Matovič doplnil, že doklady, ktorými argumentoval dnes Kresák, pochádzajú z pražských archívov, kde bolo celkovo vedených 133 strán. Matovič tvrdí, že súčasťou spisu boli aj výdavky vtedajšieho agenta štátnej bezpečnosti Kresáka, ktoré boli vynaložené na stretnutia s informátormi. Časť z nich je vedená v dolároch, čo podľa Matoviča dokazuje, že Kresák spolupracoval vedome aj v Spojených štátoch amerických, kde v osemdesiatych rokoch minulého storočia študoval. Kresák obvinenia odmieta s tým, že vedome s ŠtB nespolupracoval.

"Ešte 7. decembra v roku 1989 bola značná časť spisu skartovaná. Pána Kresáka však usvedčujú dokumenty, ktoré sú z Prahy, a ktorými sa snažil vyvrátiť tieto podozrenia. Tie totiž majú očíslované strany a neexistuje, že si ŠtB viedla 133 strán len tak. Kresák vedome spolupracoval," uviedol Matovič.

"Súčasťou dokumentov sú aj výdavky, ktoré boli evidované na stretnutia s informátormi alebo dôstojníkmi. Dávam preto rečnícku otázku, kde sa 22. marca 1988 v Československu dalo platiť dolármi? Nikde, Kresák spolupracoval vedome aj počas svojho pobytu v Spojených štátoch amerických. Nesmieme dovoliť, aby sa bývalí agenti tejto nebezpečnej organizácie dostali na Ústavný súd SR," dodal. Matovič prisľúbil novinárom predložiť spis, ktorý si vyžiadal z ÚPNa tiež dokumenty z Prahy, ktoré bude mať k dispozícii v pondelok na budúci týždeň.