BRATISLAVA - Štvrtý vládny kabinet Roberta Fica (Smer-SD) sa po niekoľkých mesiacoch rozhodol pre konsolidáciu verejných financií. Tá sa podpísala aj na viacerých opatreniach, pričom verejnosť si pripláca aj na odvodoch. Vznikol však paradox, ktorý môže firmy stáť peniaze navyše. Zrušenie dvoch štátnych sviatkov pre rok 2026 malo konsolidácii pomôcť, no legislatívna chyba spôsobila, že zamestnávatelia môžu byť nútení vyplácať príplatky za prácu počas dní, keď budú ľudia normálne pracovať.
Na chybu v zákone upozornil denník SME. Ministerstvá, na ktorých čelách sú Ladislav Kamenický (financie) a Erik Tomáš (práca) si podľa denníka zodpovednosť za vzniknutý problém navzájom prehadzujú.
Sviatky zrušili, ale zostali sviatkami v Zákonníku práce
Kabinet premiéra Fica vlani v septembri schválil balík konsolidačných opatrení. Jeho súčasťou bolo aj dočasné zrušenie dvoch dní pracovného pokoja pre rok 2026 – konkrétne 8. mája (Deň víťazstva nad fašizmom) a 15. septembra (Sedembolestná Panna Mária). Slováci tak počas týchto dní pôjdu do práce. Zabudlo sa však na jeden detail.
Parlament, aj keď zákon o sviatkoch zmenil, nemyslel na Zákonník práce. Tam totiž spomínané dní ostali označené ako sviatky a zákon ostal nezmenený. V praxi sa to premietne tak, že aj keď pôjde o pracovné dni, zamestnanci môžu mať nárok na príplatok za prácu počas sviatku.
Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD) upozornila, že zamestnancom vzniká nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok najmenej 100 percent priemernej mzdy. Vláda tak síce ľudí pošle do práce, no zamestnávatelia by im podľa aktuálnej legislatívy museli vyplatiť sviatočný príplatok.
Ako horúci zemiak
Na problém upozornili podnikatelia aj štátne orgány. O legislatívnej kolízii už diskutuje APZD s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Problém pritom nie je žiadna novinka a diskutovalo sa o ňom už v novembri minulého roka.
"Obráťte sa preto na ministerstvo financií," reagoval tlačový odbor rezortu práce, ktorý vedie minister Erik Tomáš (Hlas-SD). Ministerstvo financií vedené Ladislavom Kamenickým (Smer-SD) zase odkázalo späť na ministerstvo práce.
"Jeho novelizácia však nepatrí do gescie ministerstva financií, ale ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Zdvorilo si vás dovoľujeme požiadať o presmerovanie požiadavky na rezort práce a sociálnych vecí," reagoval pre denník Kamenického rezort.
Podľa ministerstva financií je zároveň práve rezort práce kompetentný poskytnúť výklad k odmeňovaniu zamestnancov počas dní, ktoré budú v roku 2026 sviatkami bez pracovného pokoja.
Firmy veria v opravu zákona
Podnikatelia upozorňujú, že chyba vznikla preto, lebo parlament schválil len zmeny v zákone o štátnych sviatkoch, no chýbalo prepojenie na Zákonník práce. Všetko sa to zrejme šilo horúcou ihlou.
Zákonník totiž jasne hovorí, že ak zamestnanec pracuje počas sviatku, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške jeho priemerného zárobku.
"Vnímame to tak, že ide o vec, ktorá sa dostala do zákona omylom. Nedáva logický zmysel, aby sme mali v zákone počas pracovného dňa nastavený príplatok ako počas sviatku. Veríme preto, že sa tento omyl podarí opraviť počas aprílovej schôdze," upozornil generálny riaditeľ APZD Andrej Lasz.
Pri inom sviatku to zvládli
Zaujímavosťou je, že pri zrušení ďalšieho sviatku vláda postupovala precíznejšie. Vlani totiž kabinet zrušil aj deň pracovného pokoja počas 17. novembra – Dňa boja za slobodu a demokraciu.
Podľa Lasza je však tento dátum z pohľadu Zákonníka práce už považovaný za bežný pracovný deň, takže zamestnancom nárok na príplatok nevzniká.
Pri 8. máji a 15. septembri tak zostáva otázne, či parlament stihne legislatívnu chybu napraviť skôr, než začne platiť. Inak by konsolidačné opatrenie mohlo štátnej ekonomike pomôcť len na papieri – a firmám naopak priniesť vyššie náklady.
