SLOVENSKO - Teploty nad nulou, na horách do -5 stupňov. Aj taký bol 11. február 2019. Pred 90 rokmi však na Slovensku panovala úplne iná atmosféra. Stromy pod vplyvom mrazov praskali, rieky zamŕzali až do dna. Vtáky padali mŕtve na zem. Na stanici Vígľaš-Pstruša namerali rekordnú minimálnu teplotu, neuveriteľných -41 stupňov.
Ako uvádza Slovenský hydrometeorologický ústav na svojom webe, dôsledky tak silných mrazov si v súčasnosti takmer nevieme predstaviť. "Dňa 11. februára 1929, teda pred deväťdesiatimi rokmi, bola na meteorologickej stanici Vígľaš-Pstruša zaznamenaná vôbec najnižšia minimálna teplota vzduchu v období meteorologických meraní a pozorovaní na území Slovenska, -41,0 °C. Tento doposiaľ neprekonaný historický rekord bol zaznamenaný v priebehu najtuhšej zimy 20. storočia, 1928/1929," priblížili meteorológovia.
Mrazivé prekvapenie
Podľa SHMÚ však bola krutá zima spred 90 rokov tak trochu prekvapením. V priebehu desaťročia vtedy totiž prevládali teplotne pomerne nevýrazné zimy. "Samotná zima 1928/1929 začala tiež takpovediac „nevinne“ a v jej úvode (december 1928) nič nenasvedčovalo tomu, že bude jednou z najtuhších zím v období posledných približne 150 rokov. Priemerná teplota vzduchu v decembri 1928 bola v Hurbanove -0,1 °C, december tak skončil síce teplotne podpriemerný, ale stále v rámci normálu (odchýlka od dlhodobého priemeru 1901 – 2000 bola -0,7 °C)," uvádza SHMÚ.
Dve tretiny zimy máme za sebou: V týchto oblastiach cez víkend čakajte dvojciferné teploty
Výrazná vlna silných mrazov udrela až koncom prvej januárovej dekády na juhu Slovenska. Hurbanovčania sa zobudili 11. januára 1929 do teplôt -20,2 stupňa. "Výraznejší pokles teploty vzduchu v priebehu noci a rána spôsobovala aj súvislá snehová pokrývka, ktorá sa v oblasti Hurbanovo držala nepretržite od 2. januára až do 19. marca 1929, a vo svojom maxime dosiahla až 49 cm (16. februára 1929)," priblížili meteorológovia.
Ráno 11. februára 1929 sa vyznačovalo malou oblačnosťou, slabou hmlou a bezvetrím. Informuje o tom mnoho publikácii, ako upozornilo SHMÚ, medzi nimi aj príspevok Faško a kol. 2009 (Meteorologický časopis, 12, 2009). Mínusové teploty museli byť citeľné až do špiku kostí. "Ráno 11. februára bolo mimoriadne mrazivé aj na ostatnom území Slovenska, predovšetkým v kotlinách severného a stredného Slovenska. V 23 vtedy monitorovaných lokalitách dosiahla ranná minimálna teplota vzduchu -30 °C a menej," uviedli v príspevku s tým, že najnižšie minimá boli zaznamenané vo Zvolenskej a Liptovskej kotline.
Biele peklo trápi celú Európu: Počasie vzalo už 12 životov, pohotovosť v Alpách
Na Studni v tom čase namerali -37°C, rovnako aj v Tatranskej Lomnici. V Liptovskom Hrádku bolo mrazivých -38, vo Zvolene dokonca o pol stupňa menej. Rekord však pochádza zo stanice Vígľaš-Pstruša, a to spomínaných -41 °C. V hlavnom meste bolo ráno až -36 stupňov. "Na okraj je potrebné poznamenať, že teplota -41,0 °C nebola v tom čase absolútnym rekordom najnižšej teploty vzduchu v Československu. Najsilnejšie mrazy dňa 11. februára zaznamenali v Litvínoviciach (dnes súčasť Českých Budějovíc), a to -42,2 °C," dodali meteorológovia.
Február 1929, spolu s decembrom 1879 a januárom 1893, sa tak zaradil medzi tri vôbec najchladnejšie mesiace zaznamenané v Hurbanove aspoň od roku 1871.
Začarované "deviatkové" roky
"Zúrivá" zima bola aj v roku 1999. V noci z 10. na 11. februára úradoval sneh, mráz aj vietor. Ako uvádza portál Korzár, problémy spôsobovala najmä víchrica. Kolabovala doprava, problémy mali aj podniky. Zasadal preto krízový štáb, ktorý 12. feburára rozhodol, že o pomoc požiadajú aj ministerstvá vnútra a obrany. Bežné mechanizmy boli podľa vtedajšieho košického primátora Rudolfa Schustera ako papierové škatuľky a boli potrebné vojenské mechanizmy.
Keďže mobilné telefóny neboli samozrejmosťou ako dnes, primátor rozkázal, aby zozbierali tie na magistráte. Dôvod bol prostý. Putovali do rúk šoférov mechanizmov. Mohli tak informovať dispečing, keď zapadli. Ľudia začali panikáriť. Vykúpený bol takmer všetok chlieb, mlieko, cestujúci ostali uväznení na košickom letisku, na ktorom platila uzávierka až do odvolania. Pracovníci košickej spaľovne v Kokšove-Bakši sa domov nevedeli dostať dva dni. Kolabovala doprava a na niektorých miestach vôbec nejazdili autobusy.
Do Košíc pricestoval aj vtedajší minister obrany Pavol Kanis a ďalšie politické špičky. Rezort vyčlenil na odstraňovanie kalamity na východnom Slovensku viac než 1000 vojakov a 100 kusov techniky. Zima si však vyžiadala aj jednu obeť. Mimoriadny stav v Košickom kraji zrušili až 17. feburára. Do 20. februára vyviezli z Košíc k Hornádu toľko snehu, že by ním naplnili 3000 tatroviek.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
